Kuchárska medicína

Priznajte sa či ste niekedy nemali nutkanie len tak akoby náhodou nazrieť do manželovej peňaženky. Čo tak len pre istotu občas skontrolovať jeho emaily, Facebook, Instagram, SMS atď. Môžme takéto kroky väčšiny z Vás považovať za správne ?

Nie som si istý do čoho sa týmto blogom vlastne púšťam, no v poslednom čase som sa zúčastnil akýchsi pre mňa dosť čudných diskusií, v ktorých sme rozoberali to, či je dobré aby vzťah dvoch žijúcich partnerov mal mať nejaké tajomstvá, a či je vôbec potreba určitého súkromia v manželstve alebo vo vzťahu dvoch vzájomne žijúcich osôb.

V diskusiách sa vyskytli dve skupiny osôb s diametrálne rozdielnymi názormi. Zaujímavé však bolo moje zistenie, že čím dlhší je partnerský zväzok, tak dobou spolužitia akoby sa strácala akási potreba zachovať si určité tajomstvá, Akoby mal byť takmer samozrejmý ten povestný výrok niektorých našich partneriek “dôveruj ale preveruj”, z čoho pramení i neustále nutkanie pozerať partnerove osobné veci, kontrolovať jeho aktivity na sociálnych sieťach, instagrame a pod.

To istí platí i pre potrebu či sa vzdať zachovania si určitého súkromia u partnerov, právo byť po určitý čas osamote. Partneri ktorí sa v niektorých prípadoch vzdajú svojich práv súkromia na uchovanie tajomstva potom neraz pre verejnosť vypadajú akoby ich partnerský vzťah bol považovaný za akýsi život v uzavretej klietke, kde každý z nich musí postupovať iba podľa vytýčených pravidiel, zdržiavať sa vo vopred vymedzenom priestore a pod. Dalo by sa dospieť k záveru, že takto strácajú svoje základné právo byť samostatnou osobnosťou, len preto, že sa tak ľahkovážne vzdali svojho práva na súkromie.

Diametrálne odlišné názory v tejto oblasti má mladšia generácia. Táto časť našej populácie v absolútnej väčšine jednoznačne tvrdí, že tajomstvá vo vzájomných vzťahoch sú prirodzenou súčasťou každého partnerského vzťahu a potreba súkromia partnerov musí byť zachovaná. Táto, dalo by sa povedať modernejšia a mladšia časť generácie má v tom úplne jasno a len veľmi ťažko by sme mohli zmeniť ich názor vedúci k strate ich súkromia.

Osobne, i keď by som mal patriť už i vzhľadom k môjmu veku do prvej skupiny osôb si však myslím že niet manželstva, partnerského vzťahu, ktoré by nemalo nejaké tajomstvá. Teda tajomstvo je automatickou súčasťou každého manželstva, partnerského vzťahu, a je aj akoby akýmsi korením tohto vzťahu. I keď dvojice prehlasujú že medzi nimi nie je žiadne tajomstvo, opak je pravdou, kažzdého manželstvo má svoje tajomstvá,pretože mať tajomstvá je súčasťou života každého jedinca. Každý z nás je totiž vo svojej psychologickej podstate predurčeným k tomu, aby žil s určitými tajomstvami, pretože každý jedinec potrebuje mať určité právo na ochranu jeho súkromia bez ohľadu na to, či a ako dlho trvá jeho manželstvo alebo partnerský vzťtah.. Boli by ste na veľkom omyle myslieť si, že táto otázka je len generačný problém našej a nastupujúcej generácie. Buďte si istí v tom, že už naši starí rodičia, prarodičia a ďalšie generácie pred nimi vždy skrývali jeden pred druhým určité svoje tajomstvá a i napriek tomu ich manželstvá boli šťastné.

Dalo by sa teda povedať, že byť ženatým, alebo žiť v partnerskom vzťahu s iným neznamená absolútnu nevyhnutnosť zdieľať s druhým partnerom všetky myšlienky, sny, túžby, eventuálne fantázie. Ak by sme akceptovali myšlienku zdieľania, bola by to dvojsečná zbraň každého manželstva, vzťahu, čo by sa mohlo kedykoľvek vypomstiť hociktorému z partnerov. Neviem si ani len predstaviť situáciu, ak by sme pripustili čo i len možnosť partnerovi nahliadať napríklad do počítača, v ktorom neraz uschovávame i utajované skutočnosti,vyplývajúce z vášho zamestnania,pretože dnes takmer každý z nás používa počítač aj ako home office pre prácu doma.

Žijeme v ére sociálnych kontaktov, kde každý z nás je napojený na rôzne sociálne siete, čo si vyžaduje i následné súkromie. V opačnomprípade by sme mohli dôjsť k závažným problémom, neraz i strate zamestnania a pod. Verte tomu, že narušenie takéhoto súkromia použité jedným partnerom v rámci zásad “dôveruj ale preveruj” by bolo úžasne škodlivé pre vzájomné vzťahy a určite by napáchalo viac zlá ako dobra.

Len tak na okraj, pre zdravosť vzájomných vzťahov partnerov by teda malo platiť áno pre zdieľanie svojich názorov so svojim partnerom, ale toto by sme mali vždy vedieť správne a starostlivo filtrovať. K nahliadnutiu vybrať len tie fakty ktoré môžeme zdieľať a byť opatrní s tými o ktorých si môžme myslieť že priánášajú pre manželstvo alebo vzťah nebezpečenstvo. Je to však vecou dlhodobého súžitia s partnerom, aby dokázal pochopiť do akej miery je možné mať nejaké tajomstva, avšak myslím si že napokon to prinesie harmóniu a symetriu manželstva alebo iného partnerského vzťahu.

Treba si zapamätať hlavnú skutočnosť, že v zdravom manželstve, alebo partnerskom vzťahu udržiavanie určitého tajomstva, a právo ochrany súkromia za určitých okolností je prioritou pre jeho záchranu. Teda každý z partnerov má právo udržiavať si určité tajomstvá bez ohľadu na to či ide o tajomstvá manželov, rodiny, deti minulosti partnera a pod. V každom budovanom vzťahu má preto každý z partnerov právo na udržiavanie určitého tajomstva ako i právo na ochranu súkromia.

Ďalšou otázkou je i to, či každý z partnerov má právo počas vzťahu byť určitý čas osamote a využívať časť času samostatne podľa svojho uváženia.

Áno, v každom zdravom partnerskom vzťahu je potrebné vybudovať si vzájomnú dôveru a malo by teda platiť, že partneri plne pochopia nutnosť občas udržiavať aj určité tajomstvá a mali by mať právo aj na určité súkromie, čo by malo byť základným kameňom budovania ich vzájomného vzťahu. Veď práve pri takomto partnerskom vzťahu ktorý je založený na rešpektovaní práva súkromia partnerov, by sa manželstvo, dlhotrvajúci vzťah mali zdravo upevňovať, pretože každé objavené tajomstvo by sa dalo považovať ako určitá korózia , takže partnerský vzťah postavený len na základe vzájomnej nedôvery rýchlo skoroduje a vzťah sa zrúti.

Všetci si však uvedomme, že ak si v manželstve alebo v inom partnerskom zväzku raz dokážeme vybudovať silnú vzájomnú dôveru nebudeme nikdy cítiť potrebu kontroly partnerových vecí, odpadne potreba ňúrať sa v osobných veciach. Toto by malo byť akýmsi základným kameňom pre budovanie silného partnerského vzťahu.