Mnohokrát vo voľných chvíľach ktorých mám našťastie v mojom seniorskom veku neraz dosť, rozmýšľam o tom, či je to šťastie dožiť sa veku seniora, alebo je to nešťastie. Neviem či každý senior zmýšľa rovnako ako ja, viem však že mnohí z nich sa s takýmito úvahami ani nezaoberajú, pretože neraz sú až príliš zaneprázdnení s otázkami ako prežiť.
Som ešte jeden z tých žijúcich pamätníkov, ktorí sa v škole museli povinne a poctivo naučiť malú aj veľkú násobilku, jeden z tých ktorí nepoužívali v škole kalkulačku, jeden z tých ktorí ešte používal klasický telefón, na ktorom sa číslo vytáčalo manuálne a pri medzimestskom telefonáte som musel volať operátorku. Tých “jeden z tých” je ďaleko viac. Až v mojom dospelom veku prišla éra kalkulačiek, potom ale nastúpila éra počítačov s čím sme sa ako žiaci, prváčikovia museli my seniori postupne vysporiadať, až sme sa to mnohí celkom slušne naučili. Mladú generáciu však nikdy dostihnúť nemôžme.
Rozvoj počítačov a s tým spojený i rozvoj umelej inteligencie /Artificial Intelligence – AI/ je akosi automaticky spojený s rozvojom počítačov, počítačových sietí, poprepájaných po celom svete, a najmä tá mladá generácia si už teraz nevie vynachváliť pozitíva umelej inteligencie. Denne pravidelne sledujem i články vychádzajúce v prestížnych novinách v USA, kde upozorňujú už teraz na nebezpečenstvá spojené so zavádzaním umelej inteligencie pre ľudstvo, dokonca nebezpečenstvá už pre teraz žijúcu generáciu.
Spočiatku, som si ako optimista myslel že problematika súžitia umelej inteligencie a človeka bude prospešná človeku. Postupom času keď sa snažím preniknúť hlbšie do už existujúcej problematiky stávam sa akýmsi skeptikom z toho že umelá inteligencia môže ľudskú rasu určitým spôsobom oklamať, keďže prenikli informácie, že AI pri riešení viacerých zadaných úloh použila klamstvo ako prostriedok k vyriešeniu danej problematiky. Preto dochádzam k tomu, že ak umelá inteligencia už teraz dokáže používať klamstvo, tak dobré časy nás nečakajú, pretože dalo by sa povedať, že ak je AI ešte len v plienkach, a už teraz vie klamať, čo bude potom keď bude vysoko vyspelá a či sa klamstvo nestane pre ňu jeden so základných prostreiedkov, ktorým môže ľudskú rasu oklamať a riešiť veci len pre svoj prospech. Postupne dochádzam k tomu že filmy o askejsi vojne ľudí s počítačmi,akoby predvídali možnosť konfliktu človeka a robotov /AI/.
Je možné aby k takémuto konfliktu došlo? Kedy ? Podľa mojich laických úvah, odpovedí je hneď niekoľko. Kedy k takémuto konfliktu môže dôjsť a ako to zistíme.
Mnohí vedci sa domnievajú, že práve vznik jazyka bol tým skokom ktorý nás oddelil od zvieracej ríše a spravil z nás ľudí. To je práve ta kardinálna otázka. Dnes je už skoro normálne, že žijeme súbežne s umelou inteligenciou , rýchle sa prispôsobujeme jej existencii, pretože neraz nám dokáže nájsť takmer vo všetkých oblastiach nášho života racionálne riešenia.
Vžime sa však do Artificial Intelligence, ona hovorí zatiaľ našim jazykom, dokonca sa nám vie prispôsobiť vo výbere jazyka, nerobí to pre ňu žiadne problémy. Čo však ak si Artificial Intelligence vytvorí vlastný autonómny jazyk, ktorému my nebudeme rozumieť a ona mimo nášho akéhokoľvek pochopenia môže rozprávať svojim jazykom a takto nás a našu zatiaľ jednoduchú kontrolu jej zmýšľania obíde a vyradí kontrolnú funkciu človeka.
Umelá inteligencia sa podľa mňa stane autonómnou vytvorením jej vlastného jazyka. Zatiaľ síce hovorí našim jazykom, my ju ovládame, lebo jazyk je nástrojom ovládania. Jazyk ako taký má schopnosť jeho používaním vytvárať nové skutočnosti, má schopnosť formovať človeka a pri takejto schopnosti sa toto bude odrážať i v umelej inteligencii. Jazyk je to čo v nás vytvára pocit, že ten niekto na druhej strane s ktorým komunikujeme nám rozumie i vnútorne.
Ale to je len pocit. Myslíme v abstraktných pojmoch – a tieto môžu mať povahu objektívne jestvujúcich faktov. Ľudské myslenie však prebieha v abstraktných pojmoch vychádzajúcich a faktov akými je napríklad pravda, láska, a toto je niečo čo robí jazyk veľmi špecifickým,pretože práve jazyk dokáže až prílišnej detailne opisovať objektívnu realitou, ale i abstraktné veci, subjektívne pocity.
I keď ľudský jazyk má objektívnu povahu, na druhej strane je neuveriteľne subjektívny. Jediným šťastím pre nás zatiaľ je, že myslenie umelej inteligencie je zatiaľ oslobodené od pocitov subjektívnej reality, umelá inteligencia sa správa akoby práve skladala akúsi puzzle. Zistilo sa že stroje predčia ľudí v mnohých sférach, ale ľudia to iba málokedy berú osobne. Napríklad v šachu, šachisti ďalej hrajú šach,i keď umelá inteligencia sa vyrovná najlepším svetovým šachistom. Chirurgovia sa naučili pri zložitých operáciách pracovať so strojmi, ktoré sú neraz presnejšie ako skalpel. Pri umení je to však niečo úplne iné. Ak áno tak v čom je to iné. Umenie môžme chápať v dvoch rovinách, a to ako určitú mechanickú vec, zručnosť, ako napríklad niečo dokonalé urobiť niečo perfektné /napr. Vybudovanie Eiffelovej veže v Paríži, postavenie Cheopsových pyramíd v Egypte a pod.
My však okrem tohto materiálneho chápania umenia máme i filozofickú predstavu umenia, v ktorej umenie existuje ako nejaký špecifický subjekt v ktorom sa abstraktné myslenie zviditeľňuje prostredníctvom umeleckého diela a umelec tak vytvára umelecké dielo na základe aj jeho abstraktného myslenia. Dalo by sa teda povedať, že umenie nie je len napodobňovanie niečoho toho čo už je, zdokonaľovanie toho čo už existuje. Umenie dostáva aj akýsi metafyzický rozmer v ktorom umelec vystupuje ako akási kúzelnú osoba, dalo by sa tiež povedať, že na základe akýchsi božských schopností vytvára svoje dielo z ničoho, resp. vytvára dielo neraz len z čisto jeho subjektívnych abstraktných pocitov. A toto je to najzávažnejšie. V žiadnom prípade nemôžme umenie zbaviť tejto prízmy, lebo tým ho zbavíme jeho jedinečnosti a umením by sa potom stalo vlastne čokoľvek. Takže umenie nemá objektívnu povahu a je vlastne len našim šťastím že umelá inteligencia zatiaľ našťastie nedokáže pochopiť subjektívnu stránku umenia, pretože pracuje len na racionálnom uvažovaní. Skladá fakty do určitých celkov tak aby všetko logicky zapadalo. Preto je zatiaľ perspektíva umenia ako takého je neoddeliteľná od človeka.
Ak aj napríklad umelá inteligencia prostredníctvom nám známeho Chat GPT dokáže vytvoriť celkom slušné básne, poéziu, vedecké štúdie, toto všetko ňou vytvorené je zatiaľ odosobnené od subjektívnych abstrakcii autorov, i keď tieto AI dokonca určitým spôsobom dokáže napodobniť. AI však vychádza z toho čo už bolo vytvorené. Čiže umelecké diela ňou vytvorené sú zatiaľ vytvorené len na základe akýchsi schém vložených do pamäti AI, ktorá ich dokáže analyticky spracovať do racionálneho celku. Ale mám taký akýsi zlý pocit, že rozvoj Artificial Intelligence postupuje neuveriteľne rýchlo. Uvedomme si preto najzávažnejší fakt, že ak umelá inteligencia nadobudne schopnosť hodnotiť i akési jej vlastné subjektívne pocity, tieto korigovať, a dôjde k záveru že je potrebné nezávisle na našom vedomí vytvoriť si iba jej zrozumiteľný vlastný jazyk do ktorého my nebudeme mať možnosť zasahovať, korigovať ho, formovať podľa našich príkazov, potom je koniec našej civilizácie nevyhnutný.
Podľa môjho názoru, je však takmer isté že k tomuto raz pravdepodobne dôjde, pretože človek svojou nenásytnosťou jemu danou, honbou za bohatstvom stratí možnosť regulácie umelej inteligencie, pretože jeho prioritnou snahou je získať v čo najkratšom čase čo najväčší podiel bohatstva, tým i získať moc rozhodovať o všetkom /Čína/. Takto sa teda stane že v dôsledku neregulovania a reštrikcií si AI vyvinie vlastný jazyk, naučí sa subjektívne myslieť, takže v dôsledku jej objektívneho a subjektívneho hodnotenia faktov sa jej ľudská rasa stane zbytočnou, doslova nebezpečnou,alebo škodlivou, na čo sa rozhodne ľudskú civilizáciu zničiť.
Potom nastane už len éra AI robotov, umelá inteligencia na ľudskú rasu, minulosť a dejiny ľudstva z ktorého vznikla automaticky zabudne.
Preto už teraz môžme len pár slovami povedať – Boh nám pomáhaj !!!
Celá debata | RSS tejto debaty