Kuchárska medicína

Všetci návštevníci Kyjeva si nepochybne natrvalo zachovajú v pamäti ikonickú a snáď najväčšiu sochu na svete, sochu ženy s mečom a štítom, nachádzajúcu sa na pahorku pravej strany rieky Dneper. Samotná socha je vysoká viac ako 80 metrov, Len meč má váhu 9 tón a štít váhu 13 tón. Táto dominanta Kyjeva bola slávnostne odhalená v roku 1981, bývalým predstaviteľom Sovietskeho zväzu Brežnevom. Ujal sa názov Matka Vlasť ten však do súčasnosti prestal viaceré pokusy o jeho zmenu.

Pred pár dňami som sedel pri počítači a z ničoho nič sa mi v mojej mysli objavil záblesk určitých symbolov a jasne som rozpoznal vedľa seba sa nachádzať pravoslávny kríž, Ukrajinskú zástavu a v pozadí krásnej modrej oblohy som videl nachádzať sa ikonu Kyjeva, slávnu sochu Matka Vlasť.

Pri podrobnejšom pohľade na sochu Matka Vlasť som však spozoroval v jej očiach slzy. Položil som si otázku, je dôvod k tomu aby socha plakala? Ak plače tak prečo? Ak vieme prečo, dokedy bude tento plač bude pretrvávať?

Pri pohľade na kalendár som si hneď uvedomil trpkú skutočnosť že v kalendári sa píše deň 24. Februára 2023, teda deň kedy pred rokom začala odsúdeniahodná invíázia Ruska do Ukrajiny a tento nezmyselný vojnový konflikt kedysi dvoch bratských národov pretrváva momentálne dlhšie ako 1 rok a namiesto jeho utlmenia sa zdá, akoby sa oheň vojny stále viac a viac rozširoval so znakmi nekontrolovaného vojnového požiaru, schopného obsiahnuť čoskoro celý svet.

Trpko som si uvedomili že je tu skutočný dôvod na plač sochy Matky Vlasť, pretože ani jedna z vojnových strán neprejavila takmer žiadnu skutočnú snahu o dosiahnutí čo i len prímeria, ako prvého kroku k akémusi začatiu mierového procesu, v ktorom by diplomacia na ktorú sa žiaľ v súčasnosti zabúda hrala kľúčovú rolu a dojednala podmienky nastolenia mieru.

Celý deň som preto pozorne sledoval informácie z masových médií v ktorých som žiaľ počínajúc od politických predstaviteľov až po najjednoduchších ľudí počul iba slová o tom, že k mieru dôjde až po konečnom víťazstve a porážke Ruska, pričom niektorí unisomo pridávali že to bude v roku 2023. Zarazili ma slová o mieri až po konečnom víťazstve, pripomenuli mi temnú históriu nacistického Nemecka, alebo Sovietskeho zväzu, keď obaja počas II. Svetovej vojny vytrubovali slová o konečnom víťazstve. Napokon bol to bývalý Sovietsky zväz, ktorý až vstupom do Berlína dosiahol kapituláciu vojsk. Čo sa svet už skutočne zbláznil ?

To sme už vymazali pojem diplomacia z nášho slovníka? Veď už i samotná diplomacia skôr pripomína ministerstvo vojny, keďže rieši iba otázky dodávky zbraní, zbraňových systémov, nie to hlavné na čo je predurčená, dosiahnuť mier a spoluprácu národov. V histórii ľudstva práve diplomacia dokázala odstrániť i tzv. neprekonateľné rozpory v ktorých práve ona dosiahla pokoj zbraní, čím sa zabránilo utrpeniu, stratám životov nevinných civilných obyvateľov. Spomeňme si len Kórejskú vojnu, Vietnamskú vojnu, Kubánsku krízu atď.

Poslom takejto diplomacie v tomto konflikte je momentálne pápež František, predseda Spojených národov Gueterres turecký prezident Erdogan, ako i štát Izrael.

Silní tohto sveta sa však rozhodli týchto prvých poslov mierového procesu odmietnuť, odmietli ich snahu o akési riešenie situácie mierovým procesom.

Ukrajinský prezident Zelenski i deň prvého smutného výročia vojnového konfliktu pokračuje vo svojich výrokoch o mieri ktorý nastane až po konečnej porážke Ruska. Zarazili ma i jeho slová ktoré adresoval v deň prvého výročia práve na adresu Izraela, ktorý kritizoval za to že si nevybral správnu stranu , žiadal ho aby si definitívne vybral stranu v Rusko Ukrajinskom konflikte, ktorou je dodávka zbraní. Uviedol že očakáva od Izraela jeho podporu a nechce aby tento vystupoval v pozícii mediátora, hoci poznal už stanovisko Izraela z diskusie s ministrom zahraničných vecí Eli Cohenomn, kedy mu bolo oznháýmené že zo strany Izraela sa jeho stanoviská k dodávkam zbraní Ukrajine meniť nebudú.

V takejto ťažkej situácii keď všetky akékoľvek i chabé pokusy k vyriešeniu konfliktu mierovou cestou sú odmietané, úloha diplomacie je negovaná, stojí preto za úvahu myšlienka vyriešenia konfliktu za účasti veľmoci ako mediátora.

USA pravdepodobne premárnili svoju historickú šancu v tomto konflikte vystupovať ako mediátor, preto sa v deň výročia objavilo svetielko nádeje, a to do poľa diplomacie sa rozhodla vstúpiť Čína, ako druhá superveľmoc tohto sveta. Vypracovala 12 bodový plán vyriešenie sporu mierovou cestou, ktorý predložila všetkým stranám.

Týmto návrhom mierového plánu naznačila obom bojujúcim štátom jasne jej stanoviská, ktoré sú v plnom súlade s jej zahranično politickou orientáciou. Vypadá to tak, že i francúzsky prezident Macron, ako prvý až prekvapujco reagoval na pozitívne kroky Číny, ktorá hľadá cestu k mierovému riešeniu.

Prezident Zelenskij sa na tlačovej konferencii včera vyjadril, že má v pláne stretnúť sa s čínskym prezidentom Si Ťin Pchingom. Nenaznačil však či a kedy sa takýto meeting plánuje.- Vyslovil svoj názor o Číne ako krajine rešpektujúcej nedotknuteľnosť územia, historickej územnej celistvosti a nedotknuteľnosti, čo by malo znamenať že Čína by si mala byť istá v tom že Ruská federácia sa stiahne z územia Ukrajiny, pretože toto by rešpektovalo zásady územnej celistvosti a suverenity.

Domnievam sa, že vstupom superveľmoci do úlohy mediátora tohto vojnového konfliktu prezidentovi Zelenskému neostane veľa miesta odmietnuť takúto ponuku, čo sa mu zatiaľ úspešne darilo, keď odmietol pomoc už všetkých spomenutých mnediátorov, pápeža, Guetereessa, Erdogana, štátu Izrael atď. Ostáva nám veriť že prezident Zelenskij pochopí vážnosť situácie, pochopí i to že každé jeho slovo má cenu zlata, čo platí zvlášť v diplomacii, pretože prezident Číny je zatiaľ najväčší hráč s ktorým bude jednať. Preto si musí uvedomiť že odmietnutím tohto plánu môže apriori viac stratiť ako záískať.

V skorej dobe teda uvidíme či kľúčová osoba prezident Zelenskij dokáže zaujať stanovisko v záujme ochrany svojho ľudu a pristúpiť k mierovému procesu, alebo bude žiť vo svojich chimérach že iba víťazstvom a vojnovou porážkou Ruska je možné dosiahnuť mier.

Pochopil som význam mojej akejsi vidiny pravoslávneho kríža, keď Rusko i Ukrajina uznávajú náboženstvo pravoslávneho kríža, ktorý by mal byť akýmsi spájadlom spoločnej túžby oboch národov žiť v mieri. Ukrajinská zástava je symbol suverenity štátu ,občanov tohto štátu. Socha Matka Vlasť predstavuje symbol Ukrajiny. Jej slzy sú slzami utrpenia každej matky Ukrajiny, ktoré denno denne strácajú svojich synov a dcéry v nezmyselnej vojne.

Najbližší čas nám preto ukáže či socha Matka Vlasť dokáže prestať roniť slzy, alebo ak tieto bude dalej roniť, tieto budú len slzami šťastia nad pokrokom ktorý jej vlasť dokázala dosiahnuť., Všetky tri symboly, pravoslávny kríž, zástava a socha Matky Vlasť budú i naďalej základom nezávislosti veľkého štátu akým bezpochyby Ukrajina zostane.