Je sviatok Valentína a tak mi akosi napadla myšlienka napísať blog o láske, ako i platonickej láske. Žijeme v akejsi super modernej dobe, kde takmer každý z nás je závislý na sociálnych sieťach a tieto nás neraz dokážu dokonale zmanipulovať. Preto v časoch tejto modernej láskysa zdá byť nemoderným čo i len uvažovať o láske platonickej. Zdá sa, že ľudia až príliš rýchlo zabudli na ten úžasný pocit byť zamilovanými. Ak niečo také existuje tak, že láska je pomaly praktizovaná len jedným smerom, a to dostať do postele vytúženého partnera, veď neskoršie sa uvidí čo z toho bude. Preto budem vypadať až príliš archaicky keď chcem analyzovať niečo čo narušuje moderné chápanie lásky.
Nedá mi nenazrieť do histórie v ktorej sme len prednedávnom žili. Pojem platonická láska sa orientoval na lásku k niečomu iluzórnemu, snažili sa nás presvedčiť k takým absurditám ako bola láska k Sovietskemu zväzu, láska k vlasti, snažili sa v nás vybudovať takmer perfektný ľúbostný pocit, čo sa im aj úspešne darilo. Lásku ako takú zredukovali na vyfabulované MOKOBUKO (morálny kódex budovateľa komunizmu) s ktorým kŕmili mladú generáciu, nevynímajúc i mňa, v ktorom lásku zredukovali na akési zjednodušené pravidlá o tom že podstatou lásky je manželstvo, rodina, sex bol považovaný za prejav lásky, po ktorom malo nasledovať manželstvo a výchova detí v súlade so zásadami budovania socializmu.
Platonická láska k fyzickej osobe bola považovaná za niečo absurdné, pretože toto sa nestotožňovalo s ich učením. Edukátori tej doby však zabudli na skutočnosť, že pojem platonická láska vznikol približne 400 rokov pred Kristom a grécky filozof Platón dokonca o tom napísal i siahodlný traktát.
Viem si živo predstaviť ako však v súčasnosti mnoho mladých si vysvetľuje podstatu lásky a považuje ju iba za akúsi predohru toho čo má po prežití jednotlivých fázy nasledovať – sex. Otázkou pre mňa teda je či dnešná generácia si vie vôbec predstaviť to, že milovať človeka je možné iba pre jeho dušu. Je teda vôbec zmysluplné odmietanie sexu, pretože ísť proti prírode a byť asexuálom vypadá byť také ponižujúce.
V Anglickú uskutočnili prieskum v ktorom položili otázku prípustnosti platonickej lásky pre obe pohlavia. Zaujímavé boli výsledky tohto prieskumu, najmä markantné rozdiely medzi respondentmi oboch pohlaví. Mužská časť populácie až 90 % túto myšlienku zo zásady odmieta. Zaujímavý je však pohľad nežnejšej časti populácie, keď takmer 45 % žien s takouto alternatívou sa pohrávalo, dokonca takúto lásku schvaľovalo. Je to snáď preto, že ženy aj vzhľadom k svojmu odlišnému emočnému systému dokážu vo svojej podstate nájsť vyššie potešenie v duchovnej komunikácii ich tela, z čoho potom vyplýva i vyššia schopnosť akceptovať platonickú lásku.
Podstatou platonickej lásky je zásadné odmietanie sexu. Ten z určitého dôvodu pre pár nemá až taký význam, takže platonická láska je tá z ktorej vyplýva duševné potešenie. Nemôžme negovať skutočnosť, že tento vzťah môže prejsť v lásku založenú na sexuálnom vzťahu, o tom však trochu neskoršie.
Neustále mi prichádza na um doba v ktorej sme žili. MOKOBUKO (Morálny kódex budovateľa komunizmu) ktorý lásku mimo manželstva vylučoval, dokonca hrozil rôznymi sankciami osobe oddávajúcej sa mimomanželskýmu vzťtahu. Dokonca i filmová tvorba z tohto obdobia neraz umelecky dokonale dokázala stvárniť tak typické scény vtedajšej doby. Mimomanželský vzťah sa považoval za zradu. Preto niet čudo že platonickú lásku v totalitným režime považujeme za pomerne rozšírenú, za akési pokušenie ktorému podľahli mnohé manželstvá. Dvojice praktizujúce tento typ lásky však žiaľ mnohokrát prešli postupne do ďalšej fázy lásky, lásky fyzickej. Spoločnosti sa nikdy nepodarilo rozšíriť ich slávne MOKOBUKO, napokon sa z toho stal iba akýsi zdrap papiera. Ľudia i napriek obmedzeniam neraz dokázali prežiť svoj vzťah a špirála rozvodov a problémov v tom období postupne narastala.
Pri skúmaní dôvodov prečo vlastne platonická láska vznika a je populárna nájdeme i mnoho bizarných dôvodov, je tomu neraz i to, že muž či žena, vzhľadom na svoj fyzický vzhľad neraz nedokážu úspešne pritiahnuť druhú polovičku, napríklad z dôvodu nadmernej váhy, preto takáto osoba hľadá lásku a nájde lásku platonickú. Vyskytujú sa i prejavy modernej virtuálnej lásky, avšak tieto fatálne zlyhávajú. Je fakt že osoby vtiahnuté do virtuálnej lásky sa dokážu neraz i fatálne zamilovať, a prispôsobiť sa faktom šíriacim sa na sociálnych sieťach. Platonická láska potom rozkvitne naplno a je veľmi ľahko zamilovať sa do virtuálnej osobý, pretože profil tejto osoby zodpovedá vysnenej realite. Pri prvom stretnutí sa však láska spravidla vyparí, pretože pravda je niekde úplne inde.
Účinok platonickej lásky aj v dnešnej dobe má určité antidepresívne účinky. Spomeňme si na tie čary lásky, evokovanie lásky, alebo myšlienok o láske ktoré jedincovi neraz postačujú, postačuje mu prečítať tak príjemné slová v emailoch, SMSkách, alebo vypočuť si prekrásny, príjemný, vzdialený hlas milovanej osoby v telefóne, čo potom znamená uspokojenie celej duše aj napriek tomu že tak túžená očakávaná odpoveď niekedy z rôznych dôvodov nepríde. A to sa všetko deje bez sexu. AK STE TAKE NIEČO ŽAZRAČNĚ NEZAŽILI verte tomu že ste o veľa prišli.
V praxi sa stretávame s dvoma druhmi platonickej lásky, Prvý, klasický je priateľstvo. Priatelia môžu byť kolegovia z práce, ľudia spojení so spoločnými záujmami, často i manžel /ka/ priateľov atď. V zásade však treba uviesť, že iba priateľstvo nepostačuje na vznik platonickej lásky, táto môže vypuknúť až po tom čo dôjde k stretu spoločných záujmov, totožnosti názorov. Podstatou je vlastne duchovná blízkosť, v ktorej ľudia i keď žijú vlastný život sú navzájom emocionálne prepojení.
Druhý variant prtedstavujer niečo ako neopätovaná láska, láska na diaľku, situácia keď ani jeden z partnerov nie je slobodným, nechce to zmeniť, alebo keď sú sexuálne vzťahy nemožné zo zdravotných dôvodov. Môžu to však byť i dnes ojedinelé náboženské tradície. Objekktom lásky preto okrem iných môže byť i slávna osoba, herec, spevák, slávna osoba, politik, lekár atď.
Znakom každej platonickej lásky je však asexualita. Jej podstatou je popieranie sexuálneho života, dvojice nepociťujú jeho potrebu, pretože ide o lásku zachovanú na duchovne a inteligencii, nie na hormónoch a ich účinkoch. Ak aj použijeme pojem intímnosti tohto vzťahu nemyslíme tým sex, ako je to obvyklé, myslíme tým na nový rozmer lásky, niečo hlboko osobné čím je výlučne duchovná a emocionálna stránka.
Nedá sa mi obísť platonickú lásku vznikajúcu z toho, že duša lásky je v nesprávnom tele. I keď telesne takýto jedinec navonok vypadá byť perfektne stvorený k myšlienkam o láske, jeho láska sa orientuje nesprávnym smerom k objektu toho istého pohlavia. I v tomto prípade sa láska môže rozvinúť rýchlo a do nevídaných rozmerov, pretože partner i osobu toho istého pohlavia dokáže vnímať ako absolútny objekt svojich snov a nedovolí si nič zo svojej lásky prezradiť, pretože by mohol objekt svojej lásky natrvalo stratiť, čo by u neho mohlo spôsobiť viac škody ako osohu. Ľudia v tomto prípade sú bojazlivý a svoj hriech dokážu niekedy skrývať až do konca svojho života, dokonca v niektorých prípadoch sú schopní vytvoriť i tradičnú rodinku, a do smrti žiť v takejto umelo vytvorenej bubline, pričom svojej platonickej lásky sa do konca života nedokážu vzdať.
Aj keď som sa ako muž staršej generácie s platonickou láskou stretol iba v časoch mojej rannej mladosti, kedy som dokonca pre ňu nesmierne trpel, môžem povedať že prežil som v nej veľa neuveriteľne krásnych chvíľ môjho života, ktoré dodnes považujem za najkrajšáie. Nezabudnuteľnou pre mňa ostáva najma platonická láska z obdobia môjho štúdia na vysokej škole, kedy už pre existujúce záväzky aj v dôsledku toho vtedy platného učenia ideológov som skutočnú lásku ako muž so záväzkami považoval za najťažšiu zradu voči vtedajšej partnerke. Hoci šlo iba o platonickú lásku, podľa mňa to bola zrada voči spoločnosti a z obáv pred morálnym odsúdením som nikdy neprekročil prah medzí slušnosti k objektu mojej platonickej lásky a dokázal som v takomto vtedajšom hriechu prežiť šťastne 5 rokov môjho života na vysokej škole, ako i mnoho ďalších rokov môjho života. Svoju nerozhodnosť som neraz oľutoval, avšak bolo už neskoro.
Platonická láska sa však mnoho krát stáva prechodným štádiom budovaného vzťahu, začína sa spočiatku ako priateľstvo, potom prejde do identity duchovna, pozor však, nie vždy prejde do ďalšej fázy, lásky fyzickej. Práve to sa stalo či mne ako i mojim rovesníkom v čase dospievania, keď sme zažili najkrajšiu dobu nášho života, nami vybrané objekty našej lásky sme obvdarovávali najkrajšími vlastnosťami ktoré v nás stelesňovali sny o zbožňovanej osobe a absolútnej kráse. To bola tá pravá krása platonickej lásky, na ktorú nemôžme dodnes zabudnúť, avšak preto, že sme si ju sami vytvorili. Horšia je už realita, po pominutí dôvodov platonickej lásky dochádza k vytriezveniu a krutá realita môže vystriedať i tie najkrajšie sny.
Mnohokrát by sme platonickú lásku mohli nazývať i láskou našich fantázií. Každopádne je to však nádherný hlboký citový emocionálny zážitok v ktorom si človek formuluje svoj osobný život. Pozitívom je že odhaľuje svoje sny aj predstavy, dalo by sa povedať že tento druh lásky je istotne jeden z najvyšších ľudských citov. Milovaný /á/ v ňom vystupuje ako nedosiahnuteľný vrchol nebies, všetko sa robí preto, aby sa mu /jej/ páčilo. Je to teda služba ideálu poskytovaná na oltár lásky. Najúspešnejší v takejto láske sú vo väčšine vysoko kreatívni ľudia. Vyberajú si objekt lásky pre seba a neraz nevenujú pozornosť tomu že neexistujú žiadne vzájomné city. Neraz ani vek a fyzické údaje partnerov nie sú dôležité ale najpodstatnejšie je, že hlavné sú emócie ktoré v človeku vznikajú pri pohľade na inú osobu. Sú to najkrajšie emócie ktoré živia nesmrteľnosť platonickej lásky, ktorá môže trvať nekonečnej dlho, aj keď to nie je absolútne vzájomné. Pocit jedinca v tomto prípade nevyžaduje reciprocitu. Pre milujúceho je dôležité, aby mu nebolo zakázané aspoň niekedy vidieť predmet lásky, rozprávať sa s ním alebo sa na objekt lásky občas len pozrieť, niekedy postačuje len vidieť miesto kde objekt lásky pracuje, žije, postačuje iba prísť na miesto bývalého stretnutia s predmetom lásky, emócie znova vzbĺknu neraz i nekontrolovateľným spôsobom.
Po takto opísaných fantastických zážitkoch s platonickou láskou som si myslel že platonická láska u starších osôb je len prejavom akejsi fantazmagórie týchto osôb, považoval som to za akúsi degeneráciou mozgu v dôsledku satareckých zmien, ktorý nedokáže prispôsobiť uvažovanie racionálnym smerom. Videl som však vo svojom živote mnoho šťastných ľudí posadnutý platonickou láskou v staršom veku a tak v kútiku srdca som im závidel.
Istý čas som žil v USA, v komunite pre seniorov a stalo sa mi že som sa stal objektom platonickej lásky niektoľkých úctihodnýách dám našej komunity. Uvedomoval som si krásu tohto vzťahu, s určitým pocitom zahanbenia môžem povedať že ich prejavy lásky mi neraz spôsobili pohladenie na duši, hoci som na takýto vzťah nikdy otvorené nereagoval. Nikdy som však osobu ktorej objektom som sám bol neurazil, v snahe nespôsobiť jej emočnú traumu.
Zvláštne je že objekty platonickej lásky majú neraz pocit že chápu toho, kto prejavuje hlboké pocity lásky, ale v niektorých prípadoch i keď vedia že vyznania lásky sú úprimné jednoducho im nepodľahnú i keď vzťahy priateľstva rešpektujú. Podstatou je akceptovať i takéto postavenie ktoré mu vymedzí objekt lásky, zmieriť sa s tým, hlavné však je že pocit platonickej lásky pretrváva. Niekedy po čase sa takýto vzťtah môže zmeniť na vzájomne sa rešpektujúcu lásku oboch strán, čo napokon môže prejsť i do fyzickej lásky. Všetko to však chce svoj čas, pretože i platonická láska musí dozrieť postupne, tak ako dozrieva ovocie na strome.
Vzťahy lásky na platonickej báze sú odolné voči času, a to i vďaka tomu, že udržiavanie dôverných vzťahov, citov, nevníma prebiehajúce udalosti života, preto by sa dalo povedať že platonická láska si žije vo svojom akomsi zvláštnom časovom systéme nedbajúcvom na biooogický život, ktorý vôbec nevníma.
Zostáva nám byť optimistickými. Musíme veriť že platonická láska vnesie do života mnoho prínosov. I napriek snahe a úprimnosti sa však môže stať, že sa nedokážeme zbaviť romantických citov k platonickému partnerovi avšak naša túžba nenájde odozvu v srdci milovanej osoby, a dôjde k ukončeniu vzťahu. Toto nás nepochybne zabolí, zaťaží dušu pocitom akejsi zrady zo strany milovanéj osoby avšak život ide ďalej.
Preto netreba sa báť dostať sa do platonického vzťahu, pretože v takomto vzťahu dochádza spravidla k jednote dvoch duší a to je ten podiel krásy, ktorá prevyšuje pozemskú lásku od bremien romantickej a sexuálnej príťažlivosti Preto prosím nechajme voľný priebeh platonickej láske, nebráňme sa jej, pretože táto môže byť neraz obrovským prínosom do nášho života bez ohľadu na náš vek a čas.
Celá debata | RSS tejto debaty