Kuchárska medicína

Ako senior sedím zavretý v nemocničnej izbe, už niekoľko dní pozorne sledujem uponáhľaných ľudí okolo, či už lekársky, zdravotnícky personál, ale i pacientov, vidím však že každý je tak akosi uzavretý do seba, žije izolovaný od iných, je uzavretý vo svojich problémoch , ktorých máme všetci dookola neúrekom. Vianoce sa neúprosne blížia, čoskoro tu máme 4. Adventnú nedeľu a krátko na to i Vianočné sviatky. Chýba mi však niečo pre Vianoce typické a to je ľudské objatie , inak v USA niečo tak absolútne bežné, kde objatie nazývajú hug. S objatím alebo hugom sa tam môžte stretnúť denno denne, nieto dňa počas ktorého by ste neobdržali aspon pár Hugov – objatí, či už formálnych, alebo i menej formálnych, skrátka k životu to patrí.

Ľudské objatie (hug) bolo i jedným z krásnych prejavov ľudskosti i u nás a však tento prejav zaniká, takže už ho nie je tak často ho vidieť, zdá sa akoby sa zúžil priestor alebo i chuť ľudí na niečo podobné. Netvárme sa však, že sa nás všetkých sa túžba po ľudskom objatí netýka. Ľudské podvedomie je už raz také. Objatia /hugy/ potrebuje každý z nás, snád si to ani neuvedomujeme, ale a čo je však ešte horšie neraz sa chováme akoby táto potreba nebola podstatou ľudského života. Všetci si iste tak dobre pamätáte objatie matky a dieťaťa, odovzdané vždy z lásky jedného k druhému, iste si všetci pamätáte objatia starej mamy, starého otca, súrodencov. Potom si iste spomeniete i na skutočné pocity šťastia ktoré ste pri objatiach zažili. Teraz sa však chováme akoby opak bol pravdou.

Nedá mi však sa zmieniť o typoch objatí, Ešte stále žije medzi nami veľa pamätníkov predchádzajúceho spoločenského zriadenia u nás vládnuceho, keď túžba po ľudskom objatí sa politicky zneužila a politické objatie sa tak stalo symbolom nerozlučného bratstva so Sovietskym zväzom a inými socialistickými štátmi. Politické zneužitie objatia (hugy) bolo niečo tak obludné, neraz i zverejňované, že niekedy to vypadalo akoby to bola akási perverznosť. Plnilo to však politický účel, iným štátom ukázať kto koho objíma, osoba objímaná, v tomto prípade štát bol v podstate vlastníctvom objímajúceho, čo sa vždy spečatili takmer vášnivým bozkom pri každom príchode ale i odchode štátnickej návštevy. To bola symbolika ideologicky dokonale prepracovaná.

Doba sa však zmenila a nástupom nového spoločenského poriadku, s ňou sa zmenila i symbolika objatia a už to zrazu nie je skutočné objatie, alebo skutočný bozk dvoch predstaviteľov štátu štátu. Symbolika objatia však zostáva. Stretnutia štátnych predstaviteľov už nepotrebujú objatia (hugy), keď tak len symbolicky. Obsah zmlúv a kontraktov medzi nimi uzavretý hovorí mnohokrát o ešte väčšom objatí /zovretí/ než tomu bolo za čias predchádzajúceho režimu. Preto snahou ruského objatia nazývaného tiež i objatím polárneho medveďa je uchovať si aké také veľmocenské ambície, typické pre polárneho medveďa ktorý pri takomto objatí už tak ľahko zo svojho náručia svoju korisť nevypustí. Snahou polárneho medveďa bolo zväčšiť pole svojho pôsobenia, mocnými objatiami si pripútať viacero spojencov, čo sa mu však až tak nedarí. Zamyslime sa nad tým či práve ekologické zmeny,. rast teploty a iné okolnosti teritórium polárneho medveďa rapídne nezmenšili.

Objatie americké je pre tento štát tak typické, Ak k takémuto objatiu raz dôjde, jeho úmyslom je jeho večnosť, s tým že je podstatne prefíkanejšie ako to predchádzajúce, pretože pred objatím je spojené vždy s odovzdávaním akýchsi neraz i značných finančných darov pre objímaného a sľubov o vzájomnej pomoci, podmienených však zmluvou. Preto mnoho štátov a politických činiteľov takýmto sľubom, rečiam, darom veľmi ľahko podľahne. Skrátka je to objatie síce staršej bohatšej dámy, stále však dobre vypadajúcej, účelom ktorého je snaha uspokojiť najprv dámu a potom i toho objímaného. Niečo za niečo, alebo biznis je a musí byť vždy biznis. Koľko štátov toľko chutí, preto poznáme omnoho viac spoločenských objatí, tak typické čínske, trochu imperialistický chutiace objatie Spojeného kráľovstva, , európske, ázijské, izraelské, ai., Každý štát si do toho svojho objatia pridá niečo preňho typické a dobre vie prečo a ako objíma alebo dovoli byť objímaným.

Je tu však čas Vianočných sviatkov a na našej politickej scéne sa deje niečo nevídané. Namiesto času radosti a veselosti………….. nastali časy hádok, ktoré ako sa zdá sú takmer neriešiteľné, Časy objatí (hugov) úplne zanikli . Nastali časy keď politické ego nehľadí na záujmy obyčajných ľudí, záujmy seniorov, ťažké sociálne podmienky ich prežitia v časoch Rusko-Ukrajinského vojenského konfliktu, Namniesto ľudského objatia politikov v parlamente prišla na rad možnosť vyslovenia nedôvery vláde, na hug a jeho podstatu si nikto ani nespomenie. Je to čas keď politici namiesto objatia /hugu/ správajú sa ako rozzúrení psy čakajúci len na vypustenie z reťazí, v snahe poraziť druhého a zvíťaziť vo svojich neraz absurdných politických myšlienkach. Nezáleží im na tom či efektom bude chudoba celej spoločnosti , ich agresivita voči sebe nepozná hraníc, a to len preto aby zvíťazil ich neraz uplne , naivný, ničím nepodložený názor účelom ktorého je len ich prospech.

Uplne rozdielne oproti tým politickým objatiam, neraz úplne neskutočným, plným prefíkanosti sú ľudské objatia, o ktorých forma sa bez ohľadu na miesto kde sa dávajú alebo prijímajú, nezmienila.

Je to úplne iná kategória života. Tu nerozlišujeme objatie polárneho medveďa, americké objatie, objatie líšky, tu nerozlišujeme takmer perverzné objatia predstaviteľov bývalého režimu, ide tu o objatia /hugy/ľudí., poskytované tomu druhému ako znak niečoho skutočne pozitívneho, čo si zaslúžia, znak skutočnej pomoci ktorú druhý človek potrebuje.

Časť môjho aktívneho života som prežil v USA. Poznám i zvyky rusky, ukrajinský hovoriacich obyvateľov tam žijúcich. Viem že ľudské objatie je pre nich symbolom priateľstva, a to už vôbec nezáleží na tom či su to Rusi, Ukrajinci, Američania tam žijúci, alebo iné národnosti, ktoré sa uplne náhodou objavili pri akte objímania a objatie /hug/ im bolo tiež poskytnuté. Medzi hugom prostorekého Američana, a hugom obyčajného Rusa, žijúceho v USA alebo i Rusku, nie je totiž žiadny rozdiel, všetky politické rozdiely sa zrazu ľudským objatím (hugu) stierajú. . Podobné je to i pri objatiach obyčajných ľudí, kde sa nerozlišuje to, či je niekto demokrat, alebo republikán, či volil za prezidenta Bidena alebo Donalda Trumpa. Objatie sa nepodmieňuje farbou pleti, nepletú sa do neho žiadne rasové rozdiely. Skrátka je to úplne jedno, hlavná vec je že každý dostane svoj zaslúžený hug, ktorý k spoločenskému životu patrí a takto sa poskytne i osobe ktorá hug skutočne potrebuje a tento neočakávala.

Hug (objatie) preto životne potrebujú ku svojmu žitiu seniori, deti a mnoho ďalšíách. Objatie je pre nich niečo ako náhle nadýchnutie sa čerstvého vzduchu, kyslíka dokonca i s príchuťou ozónu tak potrebného k ich ďalšiemu zdravému žitiu.

V jednom z mojich predchádzajúcich blogov som moju imaginárnu ošetrujúcu lekárku požiadal o predpísanie ľudského objatia /hugu/, na čo som dostal odpoved že hug sa predsa predpísať nedá, ten je predsa zdarma. Skutočne brilantná odpoved. Len chodím a akosi pozerám a i keď očakávam objatie (hug) akosi neprichádza. Neprichádza prosím a to máme čas Vianočný, predvianočný, a rozdávali sme i Mikulášske darčeky. Ide o to, že osobne zvlášť dnes pociťujem akúsi nostalgiu z mojich detských čias, kedy sme objatia (hugy) dostávali a dávali neprestajne, bol to teda akýsi národný zvyk, podobný tomu americkému. . Táto tradícia akosi zaniká, ľudia sa uzavreli do seba, čím však strácajú. Sociálna izolácia tak typická pre našu rozhádanú spoločnosť je znásobená ešte i prechádzajúcim covidovým onemocnením má totiž zákernú vlastnosť, tak ako rakovina rozožiera telo človeka, ona dokáže rozložiť psychiku človeka, čo sa potom odráža i na celej spoločnosti.

Preto dnes sedím a píšem v nemocničnej izbe, čakám na rozhodnutie lekárov kedy podstúpim tak závažnú operáciu pre záchranu môjho života a čakám doslova objatie (hug) a s ním tak prepotrebný kyslík s príchuťou ozónu pre môj život. Už sa nemôžem vybrať za mojou imaginárnou lekárkou a pýtať si predpis na ľudské objatie, jednoducho si ho budem pýtať od ošetrujúcej lekárky, a iných zdravotníckych pracovníkov, ved čo, ide čas Vianoc a čas dôležitý pre môj ďalší život a ja mám zostať bez ľudského objatia keď viem že práve ono mi môže zachrániť môj život………….. ????? Je mi z toho tak trochu smutno.

Ľudia prosím, zmeňme svoje správanie sa jedného k druhému, pochopte už konečne že kedysi tak dávno zaužívané ľudské objatie bolo akousi tradíciou aj Slovákov, podobne ako u Američanov. dnes, a práve my sme túto tradíciu poznali a užívali už stáročia pred existenciou USA. Prečo sme ju od seba tak rýchlo odvrhli? Je to snáď prejav niečoho progresívneho? Alebo začiatok zániku spoločnosti ?

Objatie patrí ľuďom a je pre nich typické. Preto prosím poľudštime sa, dajme si objatie (hug), čas objatí (hugov) práve prichádza!!!! Vianoce Vianoce prichádzajú, tešme sa priatelia !!!!!