Kuchárska medicína

Blíži sa čas čarokrásnych Vianoc, na ktoré som sa ako senior tešil snáď tak ako nikdy predtým. Pomaly bude koniec roka ktorý by som rád, tak ako iné roky prežíl v kruhu svojich priateľov, a spolu s nimi by som s potešením vnímal všetky udalosti dotýkajúce sa problematiky nás seniorov, žijúcich tak akosi na okraji tejto spoločnosti. Kruh priateľov z detstva sa však stále zužuje, pretože proti zákonom prírody sa žiaľ bojovať nedá, avšak zaznamenal som že práve v tomto roku som stratil akosi veľa priateľov aj na sociálnych sieťach, pretože skrátka prišiel ich čas a oni od nás odišli. Tak ako mnoho iným žiaľ osud úspešne dokázal prerušiť i moje smelé plány na ich prežitie.

Z celkom nevinne plánovanej lekárskej prehliadky v nemocnici v ktorej som momentálne hospitalizovaný sa vyvinula pre mňa taká závažná vec, že pre ohrozenie života som bol hospitalizovaný, v skorej budúcnosti budem operovaný, s nasledujúcou dlhotrvajúcou liečbou. Nuž čo,. Osud je už raz taký, akosi sa vie zahrávať s našimi životmi a v najneočaávanejšej chvíli nám všetkým ukáže že je to on, čo o našom živote rozhoduje. Práve teraz v nemocnici som si spomenul na krásne časy Vianoc, kedy sme do každej domácnosti dostávali neuveriteľné množstvo krásnych listov, pohľadníc od rodiny, našich priateľov, čo pre nás znamenalo, že sme v ich mysliach a my nesmieme na nich zabudnäúť. . Pamätám, s akou radosťou som chodil do schránky, už ako chlapec a doniesol som rodičom ukázať množstvo listov, ktoré sme potom kládli k Viaočnému stromčeku a spoločne čítali s neuveriteľným, pocitom šťastia, že je tu niekto kto na nás myslí a spomenie si na nás. Takto sa vlastne utužovalo rodinné priateľstvo a priateľstvo s priateľmi, apreto si myslím že bolo niečím uplne iným ako je tomu teraz.

Ani v dnešnej dobe však apriori nemôžme povedať že by priateľstvo neexistovalo, zanikalo by a preto ho treba odvrhnúť. Snád to je už tým akýmsi seniorskom vekom , sentimentalitou čo v nás pretrváva. Pamätám si i na obdobbie vojenskej základnej služby, kde sme ako vojaci bažanti v snahe udržiavať dobré priateľské vzťahy s priateľkami,rodinami, posielali zvlášť pred Vianočnými sviatkami množstvo listov Vianočných pozdravov s úprimnými želaniam a ešte sme sa k tomu predbiehali kto napíše niečo originálnejšie. Počas vojenčiny nedostatkov skúseností z manželského života, vzťahov sme sa neraz modlili aby náš vzťah počas vojenčiny vydržal taký. aby sme po dlhotrvajúcej vojenskej službe sa mohli šťastne vrátiť do kruhu svojej rodiny, modlili sme sa i za to, aby sme nabrali odvahu a vydržali, často i nezmyselný a primitívny dril vojenskej základnej služby.

Listy od rodiny, priateľov, priateliek sme prijímali s obľubou čítali a hlavne verili ich obsahu. Počet takýchto listov však súčasnosti takmer úplne zanikol, , pošta zíva prázdnotou, pretože nastala doba smajlíkov emailov SMS-iek, akási doba komputrová. Uvedomujem sa že časy sa menia, nástupom novej generácie, emaily, textové odkazy, Messenger, Whats up . Instagram sa zmenilo myslenie odosielateľov, umožnilo sa im okamžite sa kontaktovať, avšak stratilo sa nám to čaro, ked po obdržaní listu jeho štastný majiteľ mohol držať v rukách list vlastnoručne napísaný odosielateľom a starostlivo si z neho vyberať jemu vhodné informácie, zostať tak v spojení s rodinou často i ked človek bol nadlho odlúčený od domova. Chýba nam akýsi osobný kontakt, ktorým v tom čase mohol byť hoci iba obvyčajný kus kus papiera, pri ktorom však človek mohol hmatateľné ale neraz i zmyslovo
(vôňou) zacítil prítomnosť milovanej osoby.

Prišla mi na um taká snád hriešna myšlienka, čo tak zobrať listový papier, alebo zakúpiť pohľadnice a začať posielať znova krásne pozdravy s odkazmi svojim priateľom, priateľkám, rodine, pripomenúť im význam Vianočných sviatkov. Čo tak obnoviť čaro Vianoc pre osoby tak veľmi trpiace, s pocitom samoty, osobám izolovaným v našich Domovoch sociálnych služieb, kde sú často ponechané na pospas osudu a strávia Vianočné sviatky s pohľadom na stenu a slzami v očiach v izbe v ktorej žijú. Obnovme tešda tradíciu posielania listov, najmä však vo Vianočnom období, Nič by sa nestalo ak SDA rozhodneme napísať úplne jedenoduchý list neznámym obyvateľom, seniorom Domova sociálnych služieb. Títo by si ho s radosťou prečítali, i ked by bol takýto Vianočný list adresovaný celému kolektívu seniorov tam žijúcich, pričom každý by pociťoval satisfakciu, že aspon niekto si na neho spomenie.

Takto teda sedím v takom akomsi stave beznádeje v nemocničnej izbe, čítam krátke SMS-ky e-maily, správy z Messengeru, ktoré mi priatelia posielajú, avšak ich obsah ma nedokáže naplniť úplným pocitom šťastia, už i vzhľadom na ich krátkosť a jednoduchosť takže stále mi v nich čosi chýba.

Počty ľudí v seniorskom veku, v neuveriteľných číslach v našich nemocničných zariadeniach v predvianočnom období stále narastájú..Nezabúdajme však, že tak ako i ja aj oni sa cítia sa práve v týchto chvíľach akosi osamelí sociálne izolovaní, a to práve v čase ked stoja pred neraz krutým osudom ktorý ich čaká. Prosím spríjemnite ich život krátkym listom, Napokon nezáleží na tom či tento bude odoslaný SMS, e-mailom, hlavné však je aby bol obsahovo hlbší, nie plytký ako je tomu obvykle na sociálnych sieťach. /Kde si?, Ako sa máš?/.

Dbajte na to aby sme my seniori mohli získať obraz skutočného diania v kruhu našich blízkych a mohli si potom s nimi spoločne zaspievať Vianoce Vianoce prichádzajú, tešme sa priatelia………..

So želaním perfektných Vianočných sviatok zostáva Váš bloger.

Rusty.