V mnohých kultúrach, najmä však v ázijských krajinách je strava už po stáročia považovaná za základný kameň pre upevňovanie zdravia. Zhodnotenie toho či je možné stravu považovať za medicínu je v súčasnosti naliehavé najma pre nás Európanov, pretože doposiaľ táto otázka bola zanedbávaná. Všimnime si len na nárast karcinogennych, srdcovocievnych ochorení, v počte ktorých sa Slovensko umiestňuje na popredných miestach sveta v počte úmrtí.
Skutočná odpoveď na túto otázku je zložitá, prínos stravy používanej ako medicína je nepochybný, avšak pri riešení neraz zložitých procesov pri liečbe onemocnení treba objektívne posudzovať benefity a obmedzenia použitia “stravy ako medicíny”.
Na celom svete je akceptovaná dieta a jej impakt pre upevňovanie zdravia. Uznáva sa, že pri adekvátnom prijme nutričných hodnôt obsiahnutých v strave dôjde napr. k posilneniu imunitného systému, bezpečnému tehotenstvu, narodeniu dieťaťa, zníženiu rizika diabetu, k zníženiu rizika kardiovaskulárnych chorôb, skrátka dôjde k predĺženiu života. Dôvody k takýmto úvahám však i v súčasnosti sú veľmi zložité a doposiaľ sme nie všetkému porozumeli. Niektoré výskumy napríklad poukazujú na to, že diéty bohaté na pridávaný cukor, saturované oleje, trans-fat oleje alebo prebytok soli môžu vyvolať chronické zápalové procesy, s následnými srdcovocievnych ochoreniami, cukrovku druhého typu atď.
Americká asociácia srdca sa aktívne zapojila do tohto systému doporučovaných diét a zdravého životného štýlu, pričom diety nimi navrhované sú bohaté na dostatok ovocia, celozrnných výrobkov, strukovín, nízko tukových mliečnych výrobkov, rastlinných proteínov, alebo malo tukového zvieracieho proteínu, k podpore kardiovaskulárneho zdravia. Slovensko i ked naši lekári dobre vedia o tom že takáto dieta redukuje rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb, zápalových procesov, znižuje cholesterol, hladiny krvného tlaku, stresy atd. A takúto diétu i pacientom doporučujú. Nie vždy sme sa však v dostatočnéj miere zapojili do preventívnej činnosti. Ministerstvo zdravotníctva by malo na propagáciu zdravého stravovania venovať podstatne viac finančných prostriedkov, objektívne informovať širokú verejnosť o benefitoch stravy používanej ako medicína. To že výrobcovia výživových doplnkov neraz až nadmieru propagujú svoje výrobky, presvedčujú potencionálnych zákazníkoch o benefitoch výživových doplnkoch nie je až tak správne riešenie tohto problému, komerčným, spôsobom. V strave bežného občana pretrváva aj naďalej značné množstvo spracovaných výrobkov, tukov, s prebytkom soli, takže naša strava je i nadalej nezdravá, vyvolávajúca rizikové faktory. V tomto smere aj vzhľadom na problémy súčasnej spoločnosti, kde ľudia žijú v sociálnej neistote a neraz i v sociálnej biede reálna perspektíva zmenám stravovania nie je. Preto i úmrtnosť občanov Slovenska je ďaleko vyššia ako úmrtnosť občanov Talianska, kde prevláda stredomorská strava s množstvom zeleniny, ovocia a zdravých olejov.
Na presnú definíciu stravy ako medicíny nemáme jednoznačnú odpoved, je to však akýsi komplex všeobecných doporučení, pri ktorých sa uprednostňuje strava a dieta v individuálnom pláne zdravia za účelom zabrániť a zredukovať prejavy, alebo zvrátiť priebeh choroby. Preto u ľudí ochotných považovať stravu ako medicínu je dôležité aby v strave v bohatej miere boli obvykle zastúpené rôzne koreniny, strukoviny, oriešky, semienka, celo zrniny, ovocie a zeleniny. Považovať stravu ako medicínu by preto malo pomôcť zdravotníckym pracovníkom pri realizovaní klasickej medicíny, pri predpise liekov. Lekárska nutričná terapia by preto mala byť súčasťou liečebnej praxe, používajúcej stravu ako podporu pri liečbe chorôb. Takáto strava by mala byť ukážkou toho, aký význam pri liečbe chronických chorôb má dieta a strava.
Príkladom použitia stravy ako medicíny môže byť zvýšenie vláknin v strave pre zníženie hladín cukru pri cukrovke alebo s vyvinutou cukrovkou, s následným znížením nervových a cievnych poškodení spojených vysokou hladinou cukru. Použitie takejto diety redukuje symptomy a zvyšuje kvalitu života pacienta. Dalším príkladom môžu byť štúdie identifikujúce zdravú diétu počas rakoviny prsníka, keď táto strava môže redukovať negatívne symptómy spôsobené pri liečbe tohto druhu rakoviny, nauzey, zvracanie a straty chute.
Štát by mal preto poskytovať zvýšenú finančnú podporu propagácii “stravy ako medicíny”, pretože zdravotné náklady na pacientov trpiacich chronickými chorobami neustále zvyšujú %uálne náklady na liečbu. Správne a rozsiahle používanie stravy ako medicíny, po tom čo naši pacienti pochopia dôležitosť, by nepochybne následne mohlo zredukovať náklady zdravotnej liečby, potencionálne by mohlo zredukovať ťažkosti spôsobené chronickou chorobou, došlo by k poklesu nákladov na laboratórne vyšetrenia, menšiemu množstvu predpísaných liekov a zníženiu hospitalizácii.
Na strane druhej nemôžme však použitie “stravy ako medicíny” považovať za akýsi všeliek, Existuje množstvo dalších chorôb na vzniku ktorých sa nepodieľa nezdravý zdravotný štýl, môžu vzniknúť z rôznych príčin ako je napríklad genetické riziko, vystavenie osoby environmentálnym toxínmi, alebo autoimunitným podmienkam.
Pri objektívnom riešení otázky použitia “stravy ako medicíny” treba poukázať i na negatívne faktory, spôsobené sociálnymi médiami, Je nepochybné že sociálne media publikujú i rôzne misinformácie a zdieľajú neoverené informácie, špeciálne o “strave ako medicíne”, ktorých použitie vyvoláva obavy zdravotníckych pracovníkov. Pri použití liekov by sme sa preto mali viac riadiť inštrukciami o interakcii predpísaného lieku a možnom efekte stravy na podávaný liek, čo by malo byť záväzným vodítkom pri použití “stravy ako lieku”
Akokoľvek “strava ako medicína”môže byť jednou zo základných podpôr liečebnej procedúry, spomaľovania vývoja choroby, nemala by byť používaná ako jediný spôsob liečby chorôb, ale ako neoddeliteľná súčasť komplexnej liečby.
Celá debata | RSS tejto debaty