Kuchárska medicína

Som si takmer istý že každý z nás už videl psa ktorý vyzerá že sa usmieva, Veď kto by z nás zabudol na tú krásu, papuľka psa stiahnutá dozadu, oči a čelo uvoľnené,pravdepodobne vrtí i chvostom. Otázkou teda je: vedia sa psy usmievať a aký význam má úsmev psa v živote človeka, ale i v živote politika?

Aby sme dospeli k odpovedi po nahliadnutí do Webstrovho slovníka definíciou úsmevu sa rozhumie výraz tváre, kedy sa oči rozjasňujú, kútiky úst mierne stúpajú nahor, čím vyjadrujú pobavenie, potešenie , pochválenie, ale môže to byť aj opovrhnutie.Úsmev môže byť náhodný , väčšinou ked prežívame krásny okamih, alebo uvedomelý, často hraný, zdvorilostný, klamlivý, ktorý používame ked potrebujeme láskavosť aj od niekoho koho nemáme radi. Úsmevy človeka, tak ako i úsmevy psa treba považovať za základnú reč tela. Či my, alebo i psy sa usmievajú na človeka v snahe nadviazať kontakt, alebo dosiahnuť možnosť s nimi manipulovať, ovplyvniť ich konanie, alebo dosiahnuť odpustenie.

Výrazy tváre psa mnohokrát pripadajúci ako úsmev môže však vyjadrovať aj niečo iné. Napríklad pes môže lapať po dychu, s otvorenými ústami, kutikmi úst zatiahnutými dozadu, v skutočnosti sa nesmeje, niekedy to môže byť i slabé zavrčanie, najma ak sa chce hrať čo vypadá ako úsmev , najčastejší je však submisívny úsmev, alebo submisívny úškľabok. Pes so smiešne zakrytými zubami, prižmúrenými očami, uvoľneným a zníženým držaním tela, natočeným krkom dáva najavo pocit psej radosti. Tento psí úsmev by sa dal nazvať uspokojujúcim, pretože signalizuje podriadenosť poddajnosť a túžbu preukázať nám že on nie je pre nás žiadna hrozba.

Psa všetci hodnotíme ako najlepšiehopriateľa človeka, všetci vieme že pes ako najvernejší spoločník sprevádza človeka už takmer 15 tisícročí a za toto obdobie sa perfektne naučil byť majstrom neverbálnej komunikácie. Po dlhoročnom živote v USA som pochopil význam koexistencie psa a človeka, kde dokonca život politika je nemysliteľný bez prítomnosti psa. Je nemysliteľné aby prezident USA mohol žiť bez stálej prítomnosti psa. Na verejnosti často vystupuje v prítomnosti psa. Takúto prax postupne prevzali i nižšie stojaci politici, takáto prítomnosť psa sa postupne stala samozrejmosťou i pre našich politikov.

Príznačné pre život politikov je, že nielen psy sa učia od človeka, ale i politici sa učia od psov. Snahou každéhopolitika je byť úspešný, k čomu prispôsobí všetko. Hlavne ide o to, aby volič bol s jeho politikou spokojný a aby ho mohol ovládať. Preto aj politik sa neraz správa ako pes, i ked sa navonok zdá, že sa usmieva, môže isť v skutočnosti o mierne zavrčanie, najlepšia je však snaha používať submisívny úsmev ktorý ostatní ľudia dokážu kvalifikovať ako prejav úcty, slušnosti k ním. Politik musí predsa svojim úsmevom signalizovať “podriadenosť” voči svojim voličom, poddajnosť a túžbu , že splní všetko čo si želajú, a že pre nich nepredstavuje žiadnu hrozbu.

Snahou politika však je svojich voličov naučiť usmievať sa. U psov sa to dá jednoducho dosiahnuť pomocou pozitívneho posilňovania, tak,že v čase ked sa zdá že sa usmieva v tom momente dostane ustnu pochvalu a odmenu, čo sa opakuje vždy ked sa na tvári psa objaví prejaví úsmev. Postupne psa naučíme k povelu úsmev, ak sa mu to vydarí vždy nasleduje odmena. Politici sa takto veľmi rýchlo naučili aplikovať túto metódu na človeka. Aj u človeka platí metóda pozitívneho posilnovania, kedy politici sľubmi, drobnými odmenami sa snažia dosiahnuť u človeka pocit úsmevu, čo zároveň u človeka tak ako i u psa vyjadruje pocit podriadenosti, získaný postupným poskytovaním drobných odmien čo má vyjadriť podriadenosť a politikovi, Otázkou však zostáva či úsmev človeka takto zmanipulovaného politikom je účinný a či pomôže politikovi uplatniť sa. Je prirodzené že usmiatie psa, ale i človeka na povel nie je skutočným vyjadrením radosti, preto snahou politika by malo byť , aby pozornosť ktorú voličovi dáva počas výcviku, spôsobila že tento úsmev psa sa stál až synonymom šťastia. Otázkou pre človeka žijúceho v súčasnej spoločnosti v tak ťažkých životných podmienkach preto je zhodnotiť či v jeho živote ide o psí úsmev alebo úsmev psa. Submisívna grimasa, alebo tzv.psí úškľabok nie vždy totiž predstavuje túžbu byť podriadeným. To platí v každej a nielen našej spoločnosti.