Kuchárska medicína

Podľa definície prevzatej z Wikipedie pojem kauzalita pochádza z latinského slova causa – príčina, čo znamená príčinnosť ako kauzálny vzťah medzi príčinou a jej následkom. V silnejšom slova zmysle je to teda presvedčenie že sa nič nedeje bez dostatočnej príčiny /determinencie/Podľa wikipedie v bežnom jazyku sa často splýva význam týchto dvoch slov i ked ide o dva rozličné pojmy, a to

• Príčinu ktorá je jav nutne vyvolávajúci jav iný, pretože je to tak nezávisle na ľudskej vôli kedže jav ktorý sa stane v bode A nevyhnutne vyvolá jav v bode B,
• dôvod, je to taký jav ktorý vedie k vedomej činnosti človeka, teda človek jedná alebo nejedná či môže alebo nemôže určitým spôsobom jednať.

V bežnom jazyku je preto časté vylúčené použitie jedného z týchto výrazov, podľa toho či sa jedná o dôvod alebo príčinu. Tak teda napr.pád z mosta bol príčinou a nie dôvodom jeho zranenia, alebo mám dôvod a nie príčinu sa s ním rozísť. Toto je tak trochu ľudové vysvetlenie kauzality podľa slovníka Wikipédia.

Príčinnosť je však bežne používaná ako pričinenie čo by svlastne znamenalo všetko čo sa o nejakú vec pričinilo.

Ak by sme takéto definície použili aj na celú spoločnosť alebo politickú stranu, môžme potom rozoznať 4 druhý príčin.

1/ formálnu, tzv.causa formalis čo by predstavovalo existenciu politickej strany,

2/ látkovu , tzv.causa materialis podľa toho z čoho vybudujeme politickú stranu,predstavuje samotnú existenciu politickej strany, stavbu politickej strany akou je členská základňa, program strany, stanovy,, ideologická podstata atd. Tak bude potom i model efektívny.

3/ účinná tzv.causa efficiensis, ide teda o predstaviteľov strany, na ktorých myšlienkach sa táto politická strana dá úprimne postaviť a na akých princípoch bude vlastne pracovať,

4/ citová príčina, – causa finalis, čo je skutočný dôvod vzniku tejto politickej strany, komu má slúžiť na ktorých politických myšlienkach sa táto strana dá reálne postaviť.

Osobitný vzťah poredstavuje kauzalita – príčinný vzťah v logickom vysvetlení, a to nemusí plynúť že vopred predchádzajúca sa príčina z bodu A mohla spôsobiť bod B, mohli to byť iné príčiny. V praxi na príklade spoločnosti si môžme vysvetliť že o príčinu nutnú akou bol napríklad vznik rôznych osobných počítačov ktorý spôsobila vedecko technická revolúcia, na základe ktorej vznik a rozvoj počítačov a ich nevídaný rozvoj ona práve umožnila. Príčina dostačujúca na to, že výskyt A postačuje k tomu, aby nastal účinok B, v našom prípade to znamená že výskyt vedecko technickej revolúcie vývoj počítačov nemusel spôsobiť, ale k tomuto vývinu došlo síce v obmedzenej miere v dôsledku niečoho iného a to jedinej skutočnosti, ako je napríklad objav čipov, ktorý potom umožnil počítač skonštruovať a nevyžadovalo si to celý komplex vedecko technickej revolúcie.

Opätovne trochu filozofie, všeobecne ale nie vždy platí, že kauzalita v prírodných vedách hrá i určitú rolu i v spoločenských vedách avšak nie je tomu vždy tak a tieto pravidlá prírodných vied preto nemôžme vždy aplikovať na celú spoločnosť.

U prírodných viet príčinnosť, alebo kauzalita znamená že výskyt určitého predmetu B závisí od predmetu a a preto A je jeho následkom. U spoločenských vied to však vždy platiť nemusí vzhľadom na ich komplexnosť a množstvo faktorov pôsobiacich vo vývoji spoločnosti.

Predchodnosť – antidecencia v prírodných vedách tvrdí že príčina nemôže nasledovať po dôsledku. U spoločenských vied musíme túto príčinnosť plne akceptovať, pretože ak má dôjsť k spoločenským zmenám, k týmto môže dôjsť až po príčinách, ktoré ich vyvolali a to v jednotlivosti alebo celku.

Posledným pravidlom prírodných viet je súvislosť, ktorá znamená, že príčina s dôsledkom sa v určitom časovom úseku museli v priestore stretnúť i ked nie priamo ale napríklad prostredníctvom dalších skutočnosti. Toto prírodné pravidlo preto platí i na spoločenské udalosti. Kauzálna príčina /triedne nepokoje/ a ich následok, vládne krízy museli existovať, avšak boli oddelené určitým časovým priestorom a za určitých okolnosti potom došlo k určitému tresku akou bola revolúcia, alebo vládna kríza.

Toľko snád úvodom ku kauzalite – príčinnej súvislosti, ktorá je javom akéhokoľvek vývoja vo svete, pretože bez kauzality by vývoj ani neexistoval. Su preto navzájom spojené i ked ich vývoj a výsledný efekt je závislý na obrovskom množstve faktorov.

ANALYZA

Je to další významný prvok, je to vlastne akási metóda práce používajúca rozbor a rozoberanie jednotlivých udalostí, metóda výskumu jednotlivých vlastností niečoho, rozbor a rozklad niečoho na jednotlivé prvky, časti, použitie analýzy pri formovaní analytických úsudkov.

Pojem analýza tiež často používame v psychológii, v spôsobe vyhodnocovania je výsledkov v živote jedinca, dalej analýza hrá významnú rolu v matematike, fyzike, v chémii a prakticky vo všetkých oblastiach nášho života. V praktickom živote sa preto najčastejšie stretávame s analýzami trhu, rozhodcovskou analýzou v previerok, bialnčnou analýzou v účtovníctve, takzvanej break event jednoducho povedané analýzy nákladov a príjmov, externou analýzou ktorá je súčasťou marketingového výskumu fundamentálnou akciovou analýzou, break event, analýzy nákladov a príjmov, myanlýzou marketingového výskumufundamentálnou analýzou v ekonomike, , input of analýzou v makro ekonomickej analýze, kauzalnej analýze, operačnej analýze používanej v prevádzkovej analýze, úverovej analýze v úverovej analýze v bankovníctve. To snád všetko o druhoch analýz s ktorými sa pomerne často stretávame v praxi, a ktoré sú predmetom v spoločenských vedách.

K ďalším úvahám v tomto žiaľ krátkom článočku nám nezbýva miesto, pretože analýza ako taká je vedný odbor vyskytujúci sa v každodennom živote a je základný kameň úspechu každej spoločnosti či politickej strany. analýáza je tak dôležitá i v osobnom živote pri profesionálnom vývoji osobnosti a človeka v jeho kariérnom postupe bez ktorej sa jedinec ak chce úspešne pokračovať vo svojom osobnom politickom alebo kariérnom vývoji sa nikdy nezaobíde. Je preto základný kameň budúcnosti pri budovaní osobnosti jedinca, politickej strany a spoločnodsti

Prognoza

Pojem prognóza pochádza zo starogréckeho slova prognostica, poznanie vopred vo všerobecnosti je zo teda zdôvodnená predpoveď a stanovenie pravdepodobnosti ďalšieho vývoja alebo možnej budúcnosti istého javu. Tento termín sa dá použiť a má špecifický význam v jednotlivých vedách. Ale splôsob i jeho obsah z jednotlivých vied sa dá premietnuť i do vývoja spoločenských vied. Pretože aj spoločnosť predfstavuke akýsi živý organizmus, v ktorom mnoho krát platia zákonitosti vývoja z prírodných oblastí.

Preto uskutočňovanie analýzy nazývanej prognostika, alebo prognostikovanie sa dá použiť v spoločenských vedách, v ekológii, ekonomii, medicíne, meteorológii. V spoločenskej oblasti sa prognóza dá zamerať na komplexný vývoj spoločnosti , spoločenských vied, vývoja politických strán, vývoja metód a spôsobuje upravu prognostiky Je to komplexne rozpracovanýsystém bohato používaný. Mnohé odbory ako je napríklad vojenská oblasť v prognostike používajú najlepšie počítačové metódy, pracujú tam najväčší analytici vývoja zbraňových systémov, v efektívnosti a v snahe predstihnúť politicky alebo vojensky svojho protivníka. Pretože táto prognostika je vysoko závislá na vysokom stupni rozvoja vedeckých poznatkov a v rýchlosti ich použitia.

Poznatky z ekonómie predstavujú zase vedecky zdôvodnenie budúcnosti ekonomického vývoja ako pravdepodobného, ak sa uplatnia alebo neuplatnia určité ekonomické opatrenia. Podľa toho je potom prognostika nasmerovaná k trvalému zlepšovaniu života. Preto táto prognóza môže byť často nazývaná dobrá, pochybná zlá alebo veľmi zlá. Ekonomická prognóza je prognózou vedeckého zdôvodnenia budúcnosti pravdepodobného vývoja ak sa dôsledne uplatnia podmienky ekonomického vývoja Obasahuje vždy aj najvhodnejší variant riešenia vrátane prínosov a vylepšení. Medicínska prognóza sa tneraz týka i skupín osôb, tak ako tomu bolo napríklad pri víruse Covid 19, kde sa výsledky prognóz lpoužili , ale v podstate obsahovali mnoho pravdivých údajov o rozvoji pandeémie, jeho dosahu na spoločnosť a správnosť návrhov uskutočnených štátmi k zníženiu strát na životoch ľudí celého sveta.

Zaujíámavosťou pre nás je i ekonomická prognóza súčasnosti Tak napríklad Meedzinárodný menový fond na roku 2023 v USA predpokladá ani je 1 % nárast hrubého domáceho produktu zatiaľ čo nárast v roku 2022 predstavuje 2, 23 %, takže takmer s určitosťou sa dá vysloviť predikcia, že nedchádzajúca recesia v roku 2023 zasiahne takmer každého z nás. Predpokladá sa že americká ekonómia upadne do recesie i v priebehu roka 2023, ked ekonomický rast dosiahne len 0,4 |% za celý rok, pričom sa dosiahne vysoká miera inflácie a nastanú sprísňujúce sa peňažné pravidlá pre business a pre občanov. Ešte nepriaznivejšia vypada prognóza USA na prvý štvrťrok 2024 kedy sa predpokladá že k recesii dôjde takmer na 74 %. Predpokladá sa že najjasnejšími známkami recesie bude zvýšenie nezamestnanosti za prvé 3 mesiace, po čom recesia začne podsatne rásť.

Dá sa povedať, že poprední eokonoimovia sveta sú už teraz zhrození z toho dôvodu čo má nastať, robia opatrenia aby vo svojich prognózach zanalyzovali to čo sa deje, a prijali opatrenia aspon k zamedzeniu tých najhorčších následkov. Je ku škode veci že sa mi nedostali do rúk dokumentu EU, ako táto prognostikuje nadchádzajúcu recesiu, či prijíma efektívne opatrenia v rámci celej únie v snahe zabrániť tomu najhoršiemu. EU je však špecifická vzhľadom na konflikt prebiehajúci medzi RUskom a Ukrajinou , takže dosah tejto krízy je nepredvídateľný a za určitých okolností môže bnyť priam katastrof , pre situáciu v celej EUv dôsledku vojnového stavu medzi Ruskom a Ukrajinou. . Preto žiaľ žiadny súčasný prognostik sk nedovolí vypracovať a objektívne prognostikovať situáciu v EU, pretože nevie či EU dokáže nájsť silu použiť efektívne odstránenia na zabránenie stupňa rozsahu recesie ktorá už vlastne začala.

Toto sú len úvahy o úlohe kauzality, analýz, prognostiky v živote spoločnosti ak by predsa niekto mal záujem o týchto otázkach prosím obráťte sa na môj email eugenkontos@gmail.com.