Kuchárska medicína

Dieta je tak často frekventované slovo, najfrekventovanejšie najmä na začiatku každého roka, ked mnohí z nás si dávajú predsavzatia dietou znížiť svoju hmotnosť, Čo človek tak to zaručený recept na úspešnú dietu. Preto každý z nás už určite počul o stovkách rôznych, neraz i bizarných zaručených diét, avšak ani jedna z nich neodpovedala na prípadnú otázku, je to dieta ktorá pri jej správnom použití dokáže predlžiť i ľudský život?

Ano, ľudský žiávot a jeho predlženie by malo byť kardinálnou záležitosťou každej diety, Hoci každý autor diety sľubuje v tejto oblasti možné i nemožné, pravda je však niekde inde, každý z autorov diety hľadí totiž na svoj osobný profit. Život a zdravie je už na tak trochu vedľajšej koľaji.

Preto s radosťou vítame snahu Harvardskej Univerzity, ktorá uskutočnila rozsiahlu štúdiu toho, ktorý typ diety skutočne pri jej správmej aplikácii dokáže život predlžiť. Nie je žiadnym tajomstvom, že všetky štyri diéty vedú ku konzumácii stravy obsahujúcej celo-zrniny, ovocie, zeleninu , oriešky a fazuľu. Pri výbere diéty určite nájdete množstvo diét, ktoré tieto v jedle tieto základné druhý potravín uprednostňujú pozitívom však je to, že Harvardská Univerzita sa vo svojom výskume zamerala na efekt diéty, ktorým je znižovanie rizika smrti, a to vývinu srdcovo ice nych ochorení a rakoviny, Preto každý z nás by mal mať možnosť vybrať si určitý typ doporučovanej diéty.

Harvardskí výskumníci objavili, že najkvalitnejšia dieta nimi doporučovaná znižuje až o 20 % riziko predčasnej smrti, znižuje riziko akým su srdcovo cievne choroby a rakovina.

Výsledky ich štúdie boli publikované v lekárskom časopise JAMA na základe výskumu uskutočnenom na viac než 100 000 mužov a žien v priebehu 36 rokov. Účastníci štúdie boli požiadaní k vyplnenie nutričného dotazníka každé 3-4 roky, pričom sa na základe neho skúmali návyky k zdravému stravovaniu v súvislosti so vznikom srdcovocievnych chorôb a rakoviny.

Výsledky všetkých 4 nimi navrhovaných diét potom zhrnuli do Amerického vládneho indexu zdravéj stravy, v ktorom maximálna hodnota zdravej stravy je 100 bodov, je to strava obsahujúca množstvo ovocia, zeleniny, , celozrnných potravín, mliečnych výrobkov, rýb,plodov mora s obsahom prijmu okolo 1000 kalorii.

Skupina skúmaných ľudí zaradených do druhého typu diéty, ktorí zodpovedajpúcich Indexu zdravej stravy vypracovaného výskumníkmi u ktorých sa riziko predčasného úmrtia, znížilo až o 20 % by mala konzumovať v priebehu dňa až 5 x zeleninu, 4 x denne ovocie,, 5-6 x celozrnnú stravu a najmenej 1 x stravu obsahujúcu proteín z orieškov alebo tofu , pravidelne konzumovať ryby.

Tretí druh diéty je Streedozemná strava, obsahujúca najmä ovocie, zeleninu, celozrnnú stravu, oriešky, faazuľu , ryby a vysoký obsah olivového oleja. Stravovacie návyky tejto skupiny obsahujú konzumáciu zdravých tukov, monosaturovaných tukov , s pridaním rastlinnej stravy, zaujímavosťou je i občasné striedme požívanie alkoholu.

Štvrtý druh diéty bol vegetariánsky, alebo polovegetariánsky tento sa zameriava najviac na konzumácii rastlinných produktov. V tejto diéte konzumácia rýb je nahradená zdravými rastlinnými zložkami, avšak táto strava môže obsahovať i menej zdravú rastlinnú stravu, ako napríkad zemiaky, Tento druh diety znižuje pravdepodobnosť náhleho úmrtia o 14 %, zatiaľ čo u predchádzajúcich 3 druhov diét je riziko náhleho úmrtia znížené o 20 %.

Osobne sa mi páči snaha výskumníkov Harvarskej Univerzity ktorí spracovali množstvo štatistických údajov za obdobie až 36 rokov, vyžadovalo si to mravenčiu prácu výskumného tímu porovnávať vypracované zdravotné dotazníky s chorobopismi jednotlivých osôb a následne sa vyvíjajúcimi sa chorobami srdcovocievneho systému a rakoviny, tieto potom generalizovať a určiť aká konzumácia stravy a v akých časových úsekoch zodpovedá vypracovanému Indexu zdravej stravy, čo potom znižuje riziko predčasnej smrti, respektívne vývinu srdcovo cievnych ochorení , alebo rakoviny.

Je nepochybné že vývoj srdcovo cievnych chorôb, rakoviny neraz negatívne ovplyvňujú naše nesprávne stravovacie návyky, konzumácia stravy. Myslím si že pracovníci ministerstva zdravotníctva by mali v širokej miere popularizovať poznatky získané výskumom Harvardskej univerzity , Americký vládny Index konzumácie zdravej stravy by mal byť široko známy i u nás, v snahe preventívne docieliť zníženie výskytu srdcovocievnych chorôb, ktoré žiaľ radia Slovensko na popredné miesta v Europe.