Kuchárska medicína

Názov tohto krátkeho blogu by mohol byť výstižným i pre našu spoločnosť, v ktorej sa nachádzame. Nepripomína Vám všetkým súčasný stav celej spoločnosti jej kolaps, klinickú smrť, aktivity mozgového centra zamerané k prežitiu pacienta, teda celej spoločnosti ????? Mne to pripadá až neskutočne blízke, avšak vzhľadom na môj zdravotný stav, operáciu pri ktorej boli ohrozené moje základné životné funkcie a chirurgovia museli vynaložiť enormné úsilie k záchrane môjho života, čo sa im napokon podarilo, nemám zatiaľ žiaľ dostatok sily písať o tom ako zachrániť túto spoločnosť pred enormnými ťažkosťami ktoré nás čakajú v roku 2023,napokon je to úloha politických elít.

Ako seniora s množstvom diagnóz ma začiatkom decembra 2022 prijali na hospitalizáciu, pri ktorej sa predpokladali vyšetrenia a malé operačné zákroky, docieliť zlepšenie môjho zlyhávajúceho zdravia. Nikto z nás a ja najmenej som čakal nejaký rozsiahly operačný zákrok, ku ktorému však došlo krátko po hospitalizácii, v snahe zachrániť môj život. Možnosti na výber som veľa nemal, jednou z najrozumnejších bolo prijať návrh na operačné riešenie, čím sa docieli podstatné zlepšenie zdravotného stavu. Snaha tímu operujúcich lekárov nevyšla naprázdno, pacient prežil, dokonca nádej na prežitie a predĺženie života pacienta rastie zo dňa na deň, aj vďaka psychickej podpore tímu lekárov, nemocničného zariadenia, rodiny a priateľov. Preto z celého srdca ďakujem všetkým za každý ďalší deň môjho života.

Ako jeden z mála zažil som zážitok blízky smrti (NDE – near death experience)zážitok a námet k písaniu tak populárny v USA, kde množstvo autorov publikovalo svoje zážitky, zarobili na tom kopec peňazí. . Určite by bolo zaujímavé tento zážitok bližšie opísať vo svojom blogu, ale žiaľ možno i vzhľadom ku krátkosti uplynutého času od operácie, pri pohľade na túto tak závažnú udalost v mojom živote necítim sa zatiaľ subjektívne dosť silným zverejniť túto pre mňa tak intímnu udalosť.

Pri tejto tak zvláštnej udalosti v mojom živote som si však povšimol akési zvláštnosti v aktivite mozgu, ktoré s takmer s istotou menia moje predchádzajúce názory o tom, že mozog a jeho aktivity zanikajú smrťou.

Pred tak závažnou operáciou na ktorú ma tím lekárov pripravoval aj s príslušnými ukľudňujúcimi infúziami, moja psychická aktivita nebola utlmená, ba práve naopak zaregistroval som akúsi mimoriadne zvláštnu aktivitu, všetky moje zmysly boli v maximálnom strehu, všetky myšlienkové procesy boli extrémne rýchle, mojou snahou bolo urobiť všetko potrebné pred hrozbou blížiacej sa smrti, s ktorou som kalkuloval ako s najpravdepodobnejšom možnosťou. Mozog tesne pred operáciou bol tak aktívny, že som stihol napísať podľa mňa snád jednu z mojich najlepších básní (zatiaľ nepublikovanú), išlo vlastne o akúsi rozlúčku ľuďmi najbližšími môjmu srdcu.

Krátko po prežití zážitku blízkom smrti, po ktorom som si plne uvedomil svoju maličkosť na moju radosť som si uvedomil môj návrat k životu plnom strasti. Mozog okrem registrovania bolestí, rôznych situácii na ARO, stihol na všetko reagovať, riešil , množstvo úloh, v pamäti sa vynárajúcich ktoré dokázal úplne hravo vyriešiť. Išlo o neuveriteľné množstvo úloh, a podľa mňa absolútne správnych riešení v mojom osobnom živote, hravo vyriešil mnoho rodinných problémov, dokonca si podrobne pamätám ako mozog vyriešil súčasnú patovú situáciu v spoločnosti a dokázal nájsť bravúrne riešenie ako sa vyhnúť hrozbe predčasných volieb, čím sa zabránilo ďalšiemu chaosu. Verím že mnoho riešení mne mozgom ponúknutých v budúcnosti použijem.

Dospel som preto k názoru, že mozog kažzdého že nás je niečím najúžasnejším čo bolo vytvorené v našom vesmíre, stále viac a viac som presvedčený o tom, že jeho úloha pobývať v našej telesnej schránke, riešiť naše problémy, usmerňovať naše telo k riešeniu pocitov je len iba jeho okrajovou úlohou ktorú plní ľavou zadnou. Presvedčil som sa teda sám, že mozog i v tých snád najstiesnenejších podmienkach k jeho existencii, v stresoch ktoré som zažíval dokáže vyriešiť úžasné množstvo riešení, úvah rozhodnutí, ktoré by mali byť iba zlomkom toho čo sám dokáže pri plnom využití jeho kapacity. Po všetkých mojich skúsenostiach sa mi zdá že ľudský mozog vlastne ani nezaujímalo čo sa deje s mojou telesnou schránkou, zdalo sa mi že iba akosi okrajovo berie moju telesnú schránku v ktorej prežíva k tomu aby mal k svojej práci dostatok kyslíka, živín a pod. a veselo pracoval dalej a riešil ďaleko aktuálnejšie problémy.

Vtíska sa mi preto otázka, či nie je ľudský mozog súčasťou niečoho obrovského, či potom ľudské telo nie je vytvorené iba k tomu, aby mozog mohol pracovať, ako akási bunka niečoho väčšieho a plnil potom úlohy dopredu mu vytýčené. Po mojich skúsenostiach a analýzach toho čo sa stalo preto považujem za mylný názor o tom, že mozog vzhľadom na jeho nulovú aktivitu po smrti zaniká spolu so zánikom telesnej schránky. Po tom celkom logicky pre jednoducho zmýšľajúcich ľudí je smrť vysvdetľovaná ako odchod dušičky z ľudského tela do nebíčka. Dali by sa potom ľahko vysvetliť i pre väčšinu ľudí nepochopiteľné krátke dotyky s ktorými sa stretajú po smrti milovanej osoby, alebo krátke návraty ľudského mozgu do realíty inej žijúcej osoby s ktorou bol mozog skonektovaný. Moje vysvetlenie je však iba akýmsi laickým vysvetlením.

Pri takomto vysvetlení potom prichádzam k neuveriteľnej skutočnosti, že my ľudia sme navzájom skonektovaní prostredníctvom mozgu a jeho neuveriteľnými funkciami i napriek tomu že sa nemusíme vidieť a dokonca ani poznať. Myslím si, že akési skonektovaníe, alebo spárovanie mozgov by mohlo byť dopredu niekým alebo niečím naprogramované tak aby to vytváralo akýsi celok slúžiaci niečomu omnoho väčšiemu, čo si my zatiaľ nevieme ani len predstaviť. Je skrátka mnoho vecí medzi nebom a zemou, ktoré sú nevysvetliteľné, alebo aspoň na aké také vysvetlelenie v tejto otázke ešte len čakajú.

Viem že z mojej strany ide len o akési úvahy, s ktorými mnohí súhlasiť nemusia, ale vzhľadom na už prežité som preto zmenil svoj názor a osobne som došiel k názoru, že smrťou človeka mozog ako taký nezaníká. Ku konečnému vyriešeniu tohto sporu medzi materialistami a idealistami je ešte ďaleko a táto otázka bude ešte dlho predmetom rôznych diskusií.