Kuchárska medicína

Určite väčšina z nás si uvedomuje opodstatnenosť a a vážnosť vyjadrení tak skúseného politika akým bol Henry Kissinger, bývalý minister zahraničných vecí počas vlády republikánov, prezidenta Richarda Nixona a Gérarda Forda v USA. Kissinger v súčasnosti už 99 ročný, ináč stále politicky aktívny, známy špeciálne vycibrenými a trefnými politickými stanoviskami aj v najchúlostivejších otázkach. Bol strojcom pravidiel studenej vojny prebiehajúcej medzi Ruskom a USA. Známy je i tým že počas doby keď bol minister zahraničných vecí sa od roku 2000 mnohokrát osobne stretol a jednal i s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom.

Zdá sa však že u tohto muža je vek iba číslom, pretože i napriek jeho neuveriteľného veku je stále aktívne činný, vyznačuje sa ohromnou aktivitou a trpezlivosťou, vitalitou pri hľadaní a formulovaní stanovísk a kompromisov i v tých najaktuálnejších otázkach medzinárodneho svetového politického diania, ktoré sa zdajú byť plné zdanlivo nemožných riešení.

Preto si zvlášť musíme vážiť jeho snahu hľadať cestu ako vyriešiť zdanlivo neriešiteľný problém Rusko-Ukrajinskho vojenského konfliktu. Iste mnohí z vás budú súhlasiť, s tým že poodľa názoru tohto nestora, lídrov svetového diplomatického zboru je najvyšší čas k hľadať cestu mierového procesu na Ukrajine, čím sa len zníži riziko ďalšej zničujúcej svetovej vojny. Sny o akomsi zlomení Ruska môžu vyvolať len nukleárny chaos, ku ktorému sme až neuveriteľne blízko.

Treba uviesť, že po invázii Ruska, 24. 2.2022, na Ukrajinu boli zabité desiatky tisícov ľudí, milióny ľudí ostali bez svojich príbytkov, Rusko teraz kontroluje takmer 1/5 Ukrajiny, devastuje infraštruktúru Ukrajiny. V otázka mierových krokov máme však dve absolútne rozporuplné stanoviská, ked Kremeľ tvrdí že Ukrajina musí uznať anexiu okupovaných území, Ukrajina naopak požaduje úplný odchod vojsk Ruska, vrátane vrátenie Krymu pod ich správu.

Kissinger vo svojom rozhovore pre časopis Spectator pod titulkom “Ako zabrániť ďalšej svetovej vojne” absolútne správne poukázal na to, že celý konflikt sa začal v roku 2014, po tom čo pro ruský prezident Ukrajiny potlačil Maidan a Rusko anexovalo Krym a za pomoci ruských separatistov bojovalo s Ukrajinou i na východnej Ukrajine. Za zdanlivo neriešiteľnú opísal súčasnú situáciu i Wiliam Burns, riaditeľ CIA, keď vo svojom rozhovore tvrdil, že mnoho konfliktov z minulosti skončilo akýmsi zmierom, avšak Rusko nepristupuje seriózne k akýmkoľvek skutočným rozhovorom o ukončení tejto vojny.

Henry Kissinger presadzuje názor, že v súčasnosti je už nemožné vrátiť sa do status quo spred roku 2014, preto požaduje usporiadanie referend na územiach proklamovaných ako ruské územie, pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov, tak že ich výsledky by boli garantované ďalšími významnými štátmi podieľajúcimi sa na tomto mierovom procese. Kissinger naliehavo upozorňuje na to, že je mylné trvať na porazení Ruska, dokonca hľadať akési rozpustenie Ruska, pretože akýkoľvek stav tomuto podobný by v budúcnosti vyvolal len chaos.

Ani jeden západný štát, taktiež i Ukrajina by sa preto nemali vydávať takouto cestou.Bola by to len cesta chaosu, nepredvídateľných udalostí, pretože Rusko je krajina rozprestierajúca sa na 11 časových pásmach, kde vzhľadom na rozsiahlosť územia je len ťažko v prípade rozbitia Ruskej Federácie predstaviť si možnosť jednotne tak rôznorodé oblasti Ruska žiadúcim smerom. Práve naopak Rusko ako vlastník najväčšieho arzenálu jadrových zbraní má tieto umiestnené po celom území svojom území.. Vieme si veľmi živo predstaviť, že viaceré oblasti Ruska by si po jeho rozpustení mohli začať presadzovať svoj vlastný názor a prípadne by sa mohli uchopiť moci i radikáli ktorí by ich mohli reálne i použiť.

Je preto úplne samozrejmé že strany tohto sporu nemôžu vyriešiť svoje spory alebo nároky cestou násilia. Ani ďalšie strany zúčastnené na tomto konflikte nemôžu donekonečna presadzovať svoje názory za použitia sily. Pri každom svojom rouzhodnutí by si všetky strany mali uvedomiť skutočnosť že Rusko je vždy jedným z dvoch štátov sveta, disponujúcim tisíckami jadrových hlavíc a riziko ich použitia stále pretrváva, neznižuje sa, naopak toto riziko každým dňom stále narastá.

Preto je výzva Henryho Kissingera k hľadaniu ciest a riešeniu tohto konfliktu vysoko aktuálna a rozumná. Zostáva nám preto veriť, že už i vzhľadom k úcte k takejto osobnosti akou osoba Henryho Kissingera nepochybne je sa svetoví lídri pokúsia nájsť rozumné riešenie.