To je teda otázka dňa. Aktuálne sa dotýkajúca mnohých zdravotníckych pracovníkov ako i záchranárov. O oprávnenosti ich nároku niet pochybností. Zabezpečiť stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov je absolútne žiadúce, avšak otázkou je či práve doručované zmluvy o poskytnutí stabilizačného príspevku Zamestnancom nie sú šité horúcou ihlou, či skutočne v nich nedochádza k poškodeniu práv zamestnancov, ktorí húfne takéto zmluvy práve teraz podpisujú.
Uplne náhodou sa mi dostal do rúk návrh zmnluvy o poskytnutí stabilizačného príspevku pre stredných zdravotníckych pracovníkov a záchranárov, ktorý som podrobne prečítal. Na prvý pohľad je viditeľné že koncept tejto zmluvy sa pripravoval s veľkou pravdepodobnosťou na ministerstve zdravotníctva, môžme si teda myslieť, že zmluva by mala byť perfektne právne ošetrená. Ako nestrannému pozorovateľovi, zaujímajúcemu sa o túto problematiku mi však predsa len neušlo niekoľko podrobností k obsahu tejto zmluvy.
1/ Zdaniteľnosť stabilizačného príspevku. . Podľa čl. 2 ods. 1 tejto zmluvy Zamestnávateľ zrazí odvody zamestnávateľa, zamestnanca a preddavok na daň v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Prosím prepáčte mi. Pri takej trochu sedliackej logike, zdá sa mi absurdné, zdaňovanie finančného príspevku poskytného pracovníkovi v záujme jeho stabilizácie. Pripomína mi to tak trochu starý vtip ešte z čias predchádzajúceho režimu, ktorého obsah skrátim.
“Stará babka sa vrúcne modlila pri kríži, ked práve okolo prechádzal starosta obce, s politickým pracovníkom jedinej to politickej strany vtedy vládnucej. Len tak zo zaujímavosti sa zastavili a pýtali sa aký je dôvod jej modlenia. Odpoveď jednoduchá, žijem v skromných pomeroch, idú Vianoce a z toho malého dôchodku nemám 500 korún na kúpu daru pre môjho vnúčika, Ten sníva o krásnom športovom bicykli. Ja však peniaze nemám a preto prosím pána Boha. Starosta s politickým pracovníkom prehľadali vrecká svojho ošatenia a spoločne nazbierali 410 Kčs, tieto babičke odovzdali, s tým že je to je ich dar a nech teda kúpi darček pre svojho vnúčika. Babička úžasne krásne poďakovala za dar, darcovia odišli a ona sa znovu hodila ku krížu a modlila sa. Darcovia to videli a boli preto zvedaví aký je dôvod pokračujúceho modlenia. Mysleli si, že sa ďakuje pánu Bohu za poskytnutý dar. Začuli slová……..Pane Bože Dakujem Ti za veľmi pekný dar, ktorý si mi poslal po tom starostovi a politickom pracovníkovi, prosím , tak vrúcne prosím, neposielaj nabudúce peniaze po takýchto ľuďoch, pretože oni si to hneď zdanili………..
Podstata stabilizácie je akýmsi finančným darom pripútať si zamestnanca k pozícii na ktorej pracuje. Z toho by malo vyplývať že tento by nemal byť do určitej čiastky zdaňovaný. Preto najjednoduchšie riešenie je vyhlásiť že čiastka nebude považovaná ako súčasť mzdy, pretože že ide o dar štátu v snahe dosiahnuť stabilizáciu pracovníka. Věď už za bývalého zriadenia stabilizačné príspevky pre novomanželov poskytované sa vyplácali v celej výške a tieto nik nezdaňoval. Čiže najprv Ti niečo dám a potom to jednoducho zoberiem, pýátam sa preto, kde je logika ministerstva financií.
2/ Zmluva správne poskytla podmienku k príspevku, ktorou je lehota odpracovanie 3 rokov u Zamestnávateľa. Článok 2. Ods. 6, písm. c uvádza že do doby zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere sa okrem iných skutočností nezapočítava doba dlhodobej pracovnej neschopnosti, spočítaná za celú dobu zotrvania v práci, ak táto presiahne 45 dní. Absurdné riešenie pretože Zamestnávateľ preto žiada, že doba zamestnania sa musí predĺžiť o dobu presahujúcej trvanie týchto skutočností. Logika hodná čestného diplomu, 45 dní práceneschopnosti za 3 roky je celkom bežné pri respiračných ochoreniach, covidových ochoreniach a iných. Zamestnanec chorobu nepredstiera, a choroba je objektívnou prekážkou vo výkone jeho práce. Za dĺžku PN sú predsa zodpovední lekári určujúci dĺžku práceneschopnosti. Predstavme si preto napríklad dĺžku práceneschopnosti pri infarkte myokardu , liečbe rakoviny, kde dĺžku PN a rýchlosť liečby zamestnanec ovplyvniť nevie a objektívna PN môže byť neúmerne dlhá. V tomto prípade takéto riziká by mali byť na strane Zamestnávateľa ako určitá lotéria pre nehou a riziko ktoré na seba berie pri uzavretí tejto zmluvy. . Vylúčiť PN, ktorá vznikla ako počas pracovného pomeru z dĺžky zamestnania je preto absurdné.
3/ Článok 2 ods. 11 tejto zmluvy špecifikuje dôvody vrátenia alikvotnej čiastky stabilizačného príspevku, pričom však nekalkuloval s odchodom Zamestnanca do plného alebo invalidného dôchodku počas stabilizačnej doby 3 rokov. Vzniknutá nvalidita, či už plná alebo čiastočná, počas dĺžky oprávnenosti trvania stabilizačného príspevku je preto podľa mňa absolútne objektívny dôvod vylučujúci jeho vrátenie, v prípadoch ak ide o nezavinenú invaliditu zamestnancom. Zamestnanec uzavrel zmluvu v dobrej vôli, prejavil svojou prácou jeho úmysel realizovať plnenie zmluvy, nemôže preto ísť o postih, len z toho dôvodu že nastala skutočnosť odôvodňujúca jeho plnú alebo čiastočnú invaliditu.U čiastočnej invalidity by bolo vhodné vrátenie iba alikvotnej čiastky, záleží však na percentuálnom obmedzení pracovnej spôsobilosti pri určení čiastočného invalidného dôchodku.
Preto považujem za vhodné v záujme právnej istoty Zamestnanca v zmysle článku 5 odsek 3 navrhovanej zmluvy túto podpísať, požiadať pritom o vyhotovenie prípadných dodatkov k tejto zmluve, tak aby Zamestnanec nebol potom obmedzený na svojich právach.
Návrh zmluvy vo svojom ustanovení čl. 5 ods. 4 zakotvuje spravovať sa všeobecnými ustanoveniami Občianskeho Zákonníka, Zákonníka práce a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi. Ostatné všeobecné zákonné uistanovenia preto podľa môjho názoru poskytujú Zamestnancovi radu možností ako domáhať sa svojich práv i v prípade neochoty amestnávateľa podpísať akékoľvek dodatky stabilizačnej zmluvy.
Stabilizácia pracovníkov zdravotníctva je absolútne nevyhnutným krokom, je v záujme každého nášho občana, Preto sa mi osobne až zdá smiešne,niečo dať a potom brať…………… tak ako je to pomaly u nás bežné.
Celá debata | RSS tejto debaty