Kuchárska medicína

Sú to trefné otázky, pretože ak takúto otázku položíte pracovníkovi ministerstva zdravotníctva, odpoveď bude pravdepodobne znieť samozrejme, oceníme, ved na tom sústavne pracujeme a sústavne zlepšujeme podmienky práce všeobecného lekára. Hned Vám aj vymenuje množstvo metodických pokynov, ktorými oni zlepšujú podmienky pre prácu všeobecného lekára. Až tak rýchlo však neodpovie na ocenenie tohto lekára, pretože je všeobecne známe že všeobecné lekárstvo je niekde na poslednom mieste vo finančnom zabezpečení, či lekárov, sestier, ambulancií.

Po dlhoročnom pobyte v cudzine, po návrate užívať si môj zlatý seniorský vek v rodnej domovine, vzhľadom na chronické problémy spojené s mojim vekom som bol nútený tu alebo v cudzine používať služby lekárov, najmä však všeobecného lekára. Väčšinu môjho život som vykonával zamestnanie spočívajúce v zhromažďovaní informácií, ich spracovaní, analyzovaní, zovšeobecnovaní, v dôsledku akejsi profesionálnej deformácie v tomto pokračujem. Sám analyzujem množstvo informácií o zdravotníctve a jeho službách, čo mienim zovšeobecňovať i v mojich úvahách ako bloger. K tomuto som si vytvoril moju fiktívnu lekárku s ktorou sa môžem slobodne porozprávať o všetkých problémoch na ktoré som nárazil a vo svojom žI vote stále narážam.

K ďalším rozhovorom s ňou som si preto pripravil i ja pár tém, do diskusie, dotýkajúce sa jej fiktívnej práce všeobecnej, obvodnej, praktickej lekárky. Našu diskusiu som začal mojimi spomienkami na prácu rodinného, alebo všeobecného lekára v USA. Preto som v krátkosti úvodom rozobral poslanie a úlohu rodinného lekára v USA, ktorý je tam považovaný za vysokú autoritu, je predmetom starostlivého výberu celej rodiny, takže je obvykle že celá rodina, sú jeho pacienti, a lekár takto pozná nielen zdravotný stav celej rodiny, pozná i psychický a sociálny stav a problémy so vznikajúcimi chorobami môže posudzovať komplexne. Pri pohľade na jeho prácu je akýmsi coachom , ale aj psychickým poradcom, neraz i spovedníkom tajomstiev celej rodiny. Je len samozrejme že lekárska mlčanlivosť je základom pre jeho prácu. Výber rodinného lekára pre začínajúcu rodinu ide až do detailov, pri výbere hrá veľmi dôležitú úlohu to či rodinný lekár má záznamy o návštevách pacientov v nemocniciach. Akýmsi nepísaným pravidlom je že rodinný lekár je automaticky nemocnicou informovaný o hospitalizácii pacienta, tento pacienta navštívi a skontaktuje sa i so špecializovanými lekármi v nemocnici. Ak lekár je v tomto smere benevolentný, je to veľký mínus pre jeho výber do kruhu rodiny.

Mojej fiktívnej lekárke som položil otázku, či všeobecní lekári na Slovensku oslavujú svoj Medzinárodný deň rodinných lekárov a či vôbec majú čo oslavovať ? Odpoved bola áno. Svetový den rodinných lekárov bol vyhlásený v Cancune, Mexiko v roku 2010, JE NÍM 19. MÁJ 2010. Na časť otázky o dôvode oslavovať som sa dočkal tak trošku zdržanlivej odpovede …..dôvodov by sa našlo, ved sme predsa lekári plniaci Hippokratovu prísahu, vždy aj v prípade globálnej epidémie sme stáli ako prví vo frontovej línii, ako obvodní lekári sme zachytávali prvú vlnu epidémie Covid 19. I keď by sa dalo povedať ako lekári sme skutočne i napriek nedostatkom v našom vybavení atď. prejavili vôľu jednotne bojovať.

Trošku zdržanlivú odpoved som doplnil tým,že malo by byť samozrejmosťou to, že všetci ľudia a celá spoločnosť by mala vedieť to, aká je dôležitosť ich poslania, to že táto dôležitosti by sa mala odrážať v postavení všeobecného lekára, samozrejme i jeho ocenení. V mojom osobnom živote, bez ohľadu na to kde som žil je však perfektné ocenenie práce môjho rodinného lekára, o ktorom viem že i napriek nedostatku lekárov, ich neúmerného zaťaženiu, úrovne finančného ocenenia , v tejto spoločnosti je prioritnou otázkou riešenie všetkých problémov ktoré sa musia aktuálne v čo najkratšej dobe komplexne riešiť.

K mojej otázke o tom kde v rebríčku priority sa nachádza ich pacient mi odpovedala prekrásnym citátom MUDr.Macháčovej “ Starať sa o pacientov znamená viac než len určiť ich diagnózu a liečiť ich. Je to totiž nastavenie diagnostického procesu a liečby presne na mieru podľa potreby konkrétneho pacienta, vyhýbajúci sa diagnostikovaniu prehnanej liečby.ZDRAVIE A ŠŤASTIE SA NEDAJÚ ZAŽIŤ SEPAROVANE,OSAMOTENE, ALE IBA V ZDRAVEJ A ŠŤASTNEJ ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI ZDRAVEJ A ŠŤASTNEJ. ”. Perfektná odpoved, ale nedalo mi položiť otázku o tom či obvodný lekár je len akýmsi štatistom alebo administratívnym pracovníkom.

Odpoved ako obvykle perfektná a pravdivá, ale i odvážna. I keď si naši nadriadení myslia že všeobecný lekár už dávno nie je vypisovačom výmenných lístkov, rôznych potvrdení, i napriek tomu vdaka byrokracii v systéme zdravotníctva sa pracuje neskutočne ťažko. Pracovníci MZ svojimi metodickým pokynmi, sťažujú skutočný výkon medicínskej práce, značný čas práce predstavuje administratíva, večné sedenie za počítačmi, ktoré i napriek internetovému prepojeniu sú spojené s pomalými servermi, pričom dochádza k poruchovosti IT systémov, čo robí prácu lekára ešte viac závislú na administratívnej činnosti. Je fakt že ambulancie sú modernejšie vybavené, avšak vybavenie stále nie je dostatočné, čo je len samozrejme v akje ťažkej situácii sa celá spoločnosť v súčasnosti nachádza.

Zaujímavá bola časť diskusie o postavení všeobecnéhbo lekára pri liečbe cukrovky, ked osobne som vyzdvihol aktivitu rodinných lekárov v USA pri liečbe diabetu, kde títo vykonávajú celý manažement tejto liečby, čím odbremenujú lekárov špecialistov. Pacienti s diabetom II. Typu sú takmer výlučne v starostlivosti rodinných lekárov k špecialistovi idú len v prípadoch komplikácií, často i v prípade inzuulínovej terapie. Odpoved mojej lekárky o tom že mi môže predpísať iba Metformín bola pre mna užasným šokom , pretože pre mna osobne bol problém najsť lekára špecialistu a po dlhodobom hľadaní som sa musel uspokojiť so špecialistom v inom meste, ktorého navštevujem už takmer 3 roky, pretože v okresnom meste sú iba 2 lekári špecialisti.

Vo svojich úvahách som sa vyslovil i k primárnej ambulatnej starostlivosti. Snahou by malo byť navýšiť percento pacientov ktorým vie rodinný lekár poskytnúť pomoc na 90 %ˇ, tak ako je to v zahraničí. Myslím si že dosiahnutie niečoho takého je možné len tým že MZ bude nutené zmeniť určitý byrokratický štýl práce v efektívny. Posilňovanie komptencií všeobecných lekárov a zdravotných zestier, by malo zodpovedať i hodnoteniu ich práce, zvýšením miezd. MZ bude musieť v dohľadnej dobe pracovať tvrdo na zatraktívnení odboru všeobecného lekára, pretože títo lekári v konečnom dlôsledku pracujú v prospech pacientov, plnía si zodpovedne úlohy vyplývajúce im zo zákona o ochrane zdravia ľudí.

V roku 2020 som videl obraz lekára a pacienta kráčajúpcich bok po boku, je krásne akým symbolom niekto dokázal spojiť lekára a pacienta, čo preukazuje skutočnú dôležitosť a hlbku vzťahu lekár – pacient.

Po tejto diskusii sa cítim dobre vtom, že som si vytvoril moju fiktívnu lekárku , ktorá mi skutočne poskytla pomoc v tejto tak zložitej, ale i významnej otázke, ako je ľudské zdravie, to že nabrala odvahu otvorené sa vyjadriť. Obraz lekára a pacienta kráčajúpcich spolu plniac tak akýsi cieľ “pohybom ku zdraviu” mi ostatne vrytý do pamäti, je nádejou že v najbližšej dobe dôjde k výrazným zmenám v pohľade na naše zdravotníctvo. Preto i v ďalších blogoch plánujem pokračovať s moju fiktívnou lekárkou, samozrejme ak bude súhlasiť, za čo jej veľmi pekne ďakujem.