Kuchárska medicína

Pri pohľade na dnešný svet nemôžme byť príliš optimistickí. Vypadá to tak, že celý svet sa pred našimi očami rozpadá. Zdá sa že vo všetkom je akýsi chaos, neporiadok, s ktorým sa naša spoločnosť nevie vysporiadať, ba dokonca mám taký pocit že už sme všetci do akejsi priepasti spadli . Našťastie tu však máme niečo, čo nám tak trochu pomáha i v takýchto obtiačäžnych situáciách.

Už od narodenia ma celým životom sprevádzalo niečo zázračné, hudba, ako dieťa si pamätám uspávanky, ktoré mi spievala moja mama, vyrastal som v časoch budovania socialistickej spoločnosti v ktorej nás sprevádzal celým životom rozhlas po drôte, kde nám hrávali vyafabrikované piesne, takže miesto pre vážnu hudbu sa až tak nenašlo.

Mal som šťastie, vyrastal som v rodine, kde hudba našla vždy vážne miesto a bola dodržiavaná taká rodinná tradícia že každé dieťa muselo ovládať minimálne 1 hudobný nástroj, kedže som bol ľavák, otec jednoducho zavelil “Ty si ľavák, preto budeš hrať na husle. Ďalšie 4 sestry k mojej závisti mali väčšie šťastie, neboli ľaváčky takže pre ne nasledoval povinný rozkaz hrať na krídle, ktorésa veľkolepe rozprestieralo v obývačke.

Láska k hudbe sa však prejavovala tak všelijako, nie ku každému z mojáich súrodencov dokázala prísť. Zatiaľ čo sestry brali hru na klavíri vágne, ja som hre na husle podľahol, takže som 7 rokov navštevoval hudobnú školu, dokonca som sa pripravoval na štúdium konzervatória, pričom len pre moju lásku k jazyku francúzskemu som zmenil svoj názor. Moja láska k vážnej hudbe však stále prekvitala, a tak som ešte 2 roky počas štúdia na strednej škole chodil privátne na lekcie k učiteľovi hudby. Mal som šťastie, bol som pomerne dobrý žiak, venoval som sa vážnej hudbe niekedy 3-4 hodiny denne, v tejto láske som vlastne zotrval až dodnes, pričom som len menil žánre hudby od klasickej po ľudovú a opačne, podľa toho v akej spoločnosti som sa nachádzal a v akej spoločnosti som mohol predviesť svoje muzikálne schopnosti. Aj napriek už môjmupokročilému veku láska k hudbe vo mne zostala, i ked s určitými životnými zmenami. Na veľkúlásku, svoje husle zabudnúť nemôžem , preto tie si vždy nájdem na svojom mieste, tie ma vždy sprevádzali celým životom, dokonca i v časoch puberty v časoch zamilovanosti som odkazy mojej milovanej posielal v hudbe ktorúsom praktizoval,čovšak ona našľťastie nepochopila. Pociťujempotrebu hrať i v mojompokročilejšom veku, hudbupraktizujem taškami zdá vo zvýšenejmiere,kedsom sivyčleniolvpriebehudna čas kedy sa venujemlenjej.

Mám pocit že bol to Plato ktorý raz povedal “Hudba dáva dušu vesmíru, krídla ľudskej mysli, let predstavivosti a život všetkému.” Aktuálnosť tohto citátu platí trvalo, pretože hudba nás skutočne sprevádza celým životom.

V USA, kde som žil v dôchodcovskej komunite aké som i pracoval som s úžasom zistil, že v tejto komunite zriadili i pozíciu akéhosi hudobného terapeuta, ktorého ulohou bolo koordinovať život seniora tak aby ho hudba sprevádzala celým životom. Vypadá to prekvapujúce, prečo práve hudba musí sprevádzať i seniora celým životom, ale je to tak, hudba dokáže spájať národy a večnou pravdou je že hudba ako taká nepotrebuje tlmočníka, pretože hudbe rozumie každá ľudská duša. Napokon taká mal príhodička, tento hudobný terapeut vždy a za každých okolností pri sebe nosil malý bubon. Pri ceste v Afrike, v nie dosť dostupnom mieste pre civilizáciu s úžasom spomínal na na prekonanie bariéry medzi kmeňom žijúcim v uzavretej oblasti , ked bariéru kmeňa a jeho odstránil tým, že im predviedol rytmické údery do bubna, čo neostalo bez ozveny, pretože i oni zvuk bubna poznali a dokonca používali ho najma pri hromadných rituálnych obradoch. Dalo by sa teeda povedať že hudba dokáže odstraňovať akékoľvek bariéry medzi ľudmi. Láska k hudbe je niečo večné i v dnešnom rozhádanými svete, v ktorom všetci žijeme. Krásnu hudbu si vypočujú si napokon radi takmer všetcibez ohľadu na ich politickú príslušnosť, farbu pleti, náboženské rozdiely.

Počúvanie hudby je však i výborný terapeutický prostriedok, Počúvanie tónov a melódii ukludnujucej hudby v liečebným procese zanecháva svoje pozitíva, ked zvyšuje aktivitu buniek posilňujúcich našu imunitu, takže telo efektívnejšie vytvára protilátky v boji proti vírusom a rakovine. Verím tomu že hudba a jej počúvanie dokázalo pomôcť mnohým ľudom i v čase Covid 19. Osobne počas tejto choroby som sa cítil akosi lepšie ked som si dal sluchátka do uši, zapol moj I pád a počúval som vážnu hudbu, CHOPINOVE NOCTURNA, v čase ked som mal vlastne akési problémy sám so sebou a moje dýchanie bolo obtiažne. Neviem prečo, ale práve vtedy som si spomenul na nutnosť počúvať hudbu. Prekonal som v osobnom živote dokonca klinickú smrť a i ked táto podľa lekárov netrvala dlho, podarilo sa im vzkriesiť ma po niekoľkých minútach, jedno však viem iste že i ked som bol iba krátkodobo tam niekde na druhej strane, počul som hudbu, neuveriteľne krásnu, o akej môžem len snívať, ktorej melódiu som však nikdy predtým nepočul. Žiaľ túto krásnu a lahodnu hudbu by som zahrať nedokázal, čiže hudba nás pravdepodobne sprevádza celým životom.

Posluch ukľudnujucej hudby určitej pomáha i pri predchádzaní srdcovocievnych chorob, znižuje krvný tlak, znižuje rýchlosť pulzu srdca, nepochybne sa podieľa na liečbe stresu. V čase stresu je naše telo v akomsi napätí,je pripravené bojovať, takže srdcový tep sa zvyšuje, telo chce zabezpečíť záchranu, snád i preto ukľudňujúce hudba pôsobí pozitívne v tomto boji, Je mnohoštúdii o tom, ako pri pooperačných bolestiach pacienti neraz požadovali od lekára počúvanie hudby, čo znižovalo ich prah bolesti

Nie som si veľmi istý aký obranný mechanizmus proti rôznym chorobám hudba dokáže v tele spustiť, tu snád lekári majú ešte dostatok priestoru preukázať príčinnú súvislosť medzi hudbou a jej pozitívami pri liečbe, ale jedno je isté, že v lekárskej vedie niet takmer disciplíny, v ktorej by nezaznamenali pozitíva hudby, predovšetkým ide o pooperačné bolesti, astmatické problémy, stres, U seniorov saprejavilo,, že i priliečbe Alzheimerovej choroby hudba môže pozitívne prispieť k akejsi úprave pamäti, ked môže spôsobiť dosiahnutie rastu nervových buniek, pomôže vrátiť staré spomienky do mozgu, čo potom následne vedie nielen k radosti, ale i k liečebným úspechom. Rytmická hudba zvyšuje množstvodopamínu v mozgu, dopamn potom nielen k pocitom radosti, ale je zistené, že pri tom, rytmická hudba sa pozitívne odrazí pri liečbe Parkinsonovej choroby, ked pacientom s touto chorobou pomáha pri chôdzi.

Ukľudňujúce hudba taktiež dokáže redukovať množstvo pádov hospitalizovaných pacientových. Osobitnú kapitolu hrá hudba a jej význam pri paliatívnej liečbe. Je preukázané, že človek v poslednej fáze svojho života s radosťou akceptuje hudbu, najma Chopina, Schuberta Beethovena, ktorá ukľudňuje a prináša do jeho mysle pozitíva v posledných okamihoch jeho života , a teda odchádza do večnosti na inú stranu pocitom spokojnosti, s pocitom posluchu krásnej hudby.

Preto senioriprosím nehanbíte sa vo svojom žoivote venovať sa hudbe, tak ako sa jej venujem aj ja. I ja som mal obdobia kedy som na hudbu akosi zabudol, začo sa jej teraz sám ospravedlňujem, pretože v čase produktívneho veku,človek akosi nevenuje hudbe pozornosť. Hudba je niečo ako láska, láska je niečo ako hudba su vzájomne spojené a preto sa z ľudského života nesmú niekdy vytratiť a ani sa nevytratia. . Preto prosím nikdy nehanbíte sa vytiahnuť prenosné slúchadlá, spojiť sa so svojim I pádom,smart phonom a nájsť si krásnu relaxujúcu hudbu a tejto sa venujte.. Verte že takto určite zlepšite kvalitu svojho života a tento si postupne za pomoci hudby upravite tak, že budete žiť takým spôsobom života aký si zaslúžite.

.