Je to vždy vďačná téma na uvažovanie. . Podstatou je však základná myšlienka, a to či je prítomnosť Boha nielen v mojom živote, alebo v živote všetkých. Otázkou je tiež či je Božia prítomnosť vždy a všade. Po zrelých uvahách a osobných skúsenostiach si myslím že je prítomná vždy, všade za každých oklností, ale prejaví sa iba vtedy ak osoba božiu prítomnosť skutočne vyžaduje, avšak aj to iba za určitých okolností a na určitom mieste a v určitej časti života dalej osoby. Podmienokou pre to, aby mohlo dôjsť k stretnutiu Boha s človekom je, aby každý z nás v prvom rade zachoval prítomnosť Boha vo svojom svedci, preotže iba takto je možné dosiahnuť to, že sa môžeme nachádzať v akej si Božej prítomnosti.
Mnoho ľudí, vrátane mna sme v minulosti síce uznávali prítomnosť Boha všade na svete, ale sme akosi od Božej prítomnosti utekali, snád pod vplyvom rôznych okolností sme nemali dostatok času na rozjímanie o tejto otázke, takže Božia prítomnosť i ked bola prítomná sa s nami akosi skontaktovať nemohla , pretože sme sa nachádzali na akejsi pol ceste, kde sa ona prejaviť nemohla
Sám na sebe môžem uviesť, že i ked som dlhodobo veríl že i ked som veríl v Božiu prítomnosť a nutnosť stretu človeka s Bohom, predstavoval som si, že toto stretnutie sa v dôsledku mojich modlidieb dostaví akosi sa o že Boh príde a adokáže trebars urobiť zázraky.
Po prežití podstatnej časti môjho života, tak ako to už u človeka obvykle býva dostavili sa aj negatívne prejavy soravádzajpce vek človeka. Prejavy ked mi lekár pri bežnej prehliadku objavil na koži malý nádor, z ktorého analýzy vysvitlo , že je to vlastne melanom najnebezpečnejší druh kožnej rakoviny. Dostavili sa i dalšie problémy, ktoré ma tak akosi náhle donútili intenzívnejšie rozmýšľať o prítomnosti božej v mojom živote ked lekári po podstúpenej liečbe povedali tak a teraz sa modlime aby najmenej po dobu 5 rokov sa tento typ rakoviny nevrátil.
Čas po úspešnej liečbe plynul akosi pomaly a i napriek mojim vrúcnym modlitbám, snahe o odvrátenie choroby sa po 4 rokoch dostavil obdobný problém, v dôsledku čoho sa môj psychický stav zhoršil , tak že som sa ocitol na dne, avšak v ten moment sa na správnom mieste vyskytla určitá osoba, ako by akýsi anjel stelesnený v človeku, poslaný Bohom práve v čas prišiel zachrániť človeka, ktorý tak trochu akýmsi spôsobom pozabudol na Božiu prítopmnmosť.
‘Dakujem Ti Bože, že si prítomný v srdci každého z nás Tvoja prítomnosť nás naplňuje a uzdravuje. Dakujem ti Pane, že si prítomný pri mne práve v tejto chvíli, Amen. Tak toto bola moja denno denná motlidba ktorú som sa modlil dožadujúc sa prítomnosti Božej. Vtedy som prišiel na myšlienku že niekedy je tažké byť v chorý a žiť v akejsi prítomnosti božej, ked pred nou uhýbam, alebo utekám, pretoze ma Božzia prítomnosť nemôže zastihnúť.. Znamenalo to pre mna teda odosobniť sa žiť sebou samým. Musel son sa snažiť dokázať niesť svoje zranenie k tomu však nedoslo a akosi som sa snažil pred nimi utiecť.
Viem že som sa na týchto útekoch pre mna v tak beznádejnej situácii . utekal do minulosti. . Pokušal som sa zabudnúť na prítomnosť a žiť vo svete spomienok. Aj napriek tomu si však myslím že nič zlého sa nestane, ked človek myslí na minulosť, žije v spomienkach ,zvlášť ked tieto mohli byť krásne, tak ako boli tie moje, ale faktom zostáva že som sa cez spomienky snažil uniknúť prítomnosti, ktorá bola v tom čase pre mna nevýslovne trpká a zúfalá. Teda vlastne som ani nežil v prítomnosti, ale žil som v spomienkach síce príjemných ale nebol som v spojení s Bohom, ktorého je treba vždy hľadať v prítomnosti. Druhou takou útekovou cestou bol útek do budúcnosti. Z ničoho nič si moja myseľ začala budovať budúcnosť a predstavovať si plány, ako dokážem zmeniť svoj život prebudovať ho, ako dokážem byť v budúcnosti štastným. Dokonca som sa o svojich plánoch do budúcnosti s dôverou zveroval dalšej osobe, nehľadiac na nikoho, akoby prítomnosť neexistovala, ako y som už žil v budúcnosti.
Neviem presne kedy ale v určitom momene, ani neviem prečo, , snád to bolo v časoch akíéhosi náhleho vnuknutia a zúfalosti pri fyzických bolestiach ktoré ma sprwevcádzali som pocítil že vo mne nastalo určité vytriezvenie, bolo to snád niečo ako Božie volante,, poukazujpce mi na nesprávnosť mojich krokov, ukazujúce mi cestu k uzdraveniu avšak iba mojou prítomnosťoua vzájomnou interakciuou mna ako osoby a Božou prítomnosťou. Pochopil som, že toto je vlastne tá jediná cesta, cesta žiť v prítomnosti Božej a takto riešiť svoje životné problémy.
Pri týchto uvahách som prišie k záveru, že Boh na rozdiel odo mna je akýsi realista, pričom ja som iba akýmsi snílkom, idealistom, s choroboplodnými výžmyslami v mozgu. Boh dobre videl všetky tie moje úteky do minulosti a budúcnosti a aj napriek mojim uvahám ma napokon vyslobodil z mojej minulosti. Stalo sa……… Boh práve tým že bol ochotný sa so mnou stretnúť v prítomnosti povedal veľké áno, čo nepochybne prispelo k mojmu akémusi zázračnému vyliečeniu. Myslím si že odo mna to chelo vlastne len jedno, vedieť kto som,kde som a nebáť sa komunikovať s Bohom v prítomnosti. U každého je to proces rozdielny, niekedy krátkodobý, niekedy dlhodobý, avšak netreba sa ho báť. Stretnutie s Bohom v prítomnosti, odovzdanie sa mu v celosti bolo potom jaédnu z najkrajšách častí môjho ľudského života, a po tomtoakceptovaní uplne zmenilo môj žIvón,, pretože i za prítomnosti anéjela s ľudskou tvárou, ktorý mi pomáhal sa stali zázraky, ja som sa uzdravil stal som sa postupne uplne inou osobnosťou.
Vdaka Ti Bože za Tvojou Božiu prítomnosť, Vdaka Ti že si v správnej chvíli poslal anéjela s ľudskou tvárou, ktorý mi ukázal jedinúsprávnu cestu života a tou je moja interakcia s Bohom v prítomnosti. Verte však vždy tomu že interakcia Boha a človeka existuje a len na nás źáleží kedy a kde a v ako časovom úseku života k nej dôjde.
Spýtal som sa bezdomovca, či tiež cíti... ...
O ničom takom neviem. ...
by si pomohol lepšie s nejakými receptami...:-... ...
Celá debata | RSS tejto debaty