Kuchárska medicína

Mám takž možno aj zlý habit, ktorým je písanie a uvažovanie. Stále nad niečím uvažujem avšak doposiaľ som nemal možnosť svoje úvahy, niekedy i pocity pri mojich úvahách vyjadriť, až som konečne našiel niečo ako je možnosť prostredníctvom blogu otvoriť svoju dušu a tak zverejniť doposiaľ neraz skryté úvahy.

Som už mužom v zrelom veku a aj vdaka určitým udalostiam v mojom živote ked pri roznych fyzických a psychických ťažkostiach, ktoré mi pomáhal riešiť mnou akýmsi spôsobom vytvorený imaginárny anjel, akýsi priateľ, dá sa povedať s ľudskou tvárou, ktorý ma akosi prinptil k myšlienke pocítiť morálnu povinnosť zúčastniť sa služby božej v miestnonm evanjelickom kostole, v ktorom som vlastne už dlhé roky nebol, aj napriek tomu, že mojim dlhodobým pob\ytom bolo USA, kde som sa zúčastnil mnohých bohoslužieb v rôznach cirkevných spoločenstvách, Zvkláštne však je že práve tento kostol, ktorý som tak nečakane navštívil mi tak náhle pripomenul moju mladosť, ked som ako chlapec zo svojou tetou ako žiak základnej školy zvykol navštevovať služby božie v jej prítomnosti. Mnohým veciam som však síce nerozumel, alebo som tieto dokonca pod vplyvom vtedajšej ateistickej ideológie nebral tak vážne, možno tomu tak bolo i pre môj vek.

Náhle však do mlôjho života, možno už i neskoro v mojom veku tesne pred rozhodujúcimi okolnosťami ktoré s musia stať každému z nás, prišla určitá chvíľa, ked som mnohýnm vysvetlenieám svojej viery o cirkvi akosi náhle porozumel, alebo to bola snáď Božia cesta, ktorou ma Boh doviedol k pochopeniu jeho podstaty práve v tom evanjelickom kostole ?

Ano práve na tomto mieste som sám pri mojich úvahách dospel k záveru, že práve tam som sa stretol s niečím čo mi v mojom živote tak veľmi chýba a to je slovo Ucta. Ano musím povedať že je to Úcta s veľkým U, pretože na toto slovo sme akosi vsetci pozabudli v snahe, že sme sa všetci pozabudli v snahe honby za niečím tak tak imaginárnym, ako boli neraz i preteky za určitým mamonárstvom, náhlením sa v snahe dosiahnuť iba akési falošné úspechy, bez toho, aby sme si pri tom na tak ôdležité slovo v živote človeka a kresťana ako je Úcta vôbec spomenuli.

Takéto presvedčenie som nadobudol po tom čo mi môj akýsi imaginármy anjel ponúkol myšlienku, čo tak navľštíviť Tvoj rodný kostol, Nezabudol si kde vlastne patríš ? Preto som sa rozhodol zúčastniť sa nedeľnajších bohoslužieb a stretnúť sa s ľudmi práve v takomto kostole, kde som tak náhle pochopil to že sú toto tí ľudia, ktorí akosi poznajú význam slova Úcta a v tom i žijú. Otázkou teda je, čím Úcta ako taká u mna ako kresťana je a čím má byť ?

Ucta je preto u mna akýsi vnútorné dôležitý životný postoj, kotrý by mal predstavovať základný pilier nášho života. Ůcta je teda niečo čo otvára naše duševno už inými očami nez sme to chápali pred pochopením jeho podstaty., Úcta je teda niečo čo nám umožnuje pochopiť a objímať podstatou hodnoty všetkého. ˇAno, práve v jednoduchosti ľudí stretávajúcich sa v tomto kostole , v jednoduchosti vyjadrovania ich krtesťanských názorov, ktoré vyslovila pani farárka vo svojej kázni som akosi pochopil že je to miesto kde sa dá nájsť a slovo Ucta s veľkým U. Je to dôležité že sa tak stalo.Preožil som mnoho rokov v USA, mnoho prekrásnych bohoslužieb v tzv. Evangelických cirkvách, avšak pochopil som že tam je podstata úcty hoci má byť takou istou ako v evanjelickom kostole niečím tak trochu skomcercionalizovaným, niečím ako nejakou krásnou farebnou bublinou, v ktorej sa títo ľudia pohybujú, avšak náhle po skončení bohoslužby sa ocitnú v reálií, svete kde pojem Ucta je na míle vzdialená.

Dalo by sa teda povedať že v jednoduchosti je sila a v nej je i najkrajšie vyjadrenie úcty človeka k človeku, práve v tej jednoduchosti ktorá je prejavom kresťanskej úcty sa nachádza pilier nášho každodenného života. Práve tu v tomto kostole som pochopil že úcta, tak mnohokrát denno denne vyslovovaná je neraz v chápaní ľudí pojmom tak zdeformovaným.

Takto som teda našiel odpoved na otázku o pojme úcty v živote kresťana, na ktorú som práve tam v tom evenajelickom kostole našiel jednoduchú odpoved. Tým je vyjadrenie úcty ako nejakého základného piliera tak prepotrebneho v živote jedinca, dokonca i v živote celej spoločnosti.Pri jeho dodržiavaníé každým jedincom by potom určite nedochádzalo, alebo sa aspon sa obmedzilo množstvo konfliktov, ktorých sme svedkami v našom každodennom živote. Iba pri jeho dôsledkom dodržiavaní toho že úcta ja akousi matkou celého nášho morálneho života by sme potom dospeli k záveru, že i celospoločenské otrasy ktorých sme svedkami v súčasnosti by sa stali niečím zanedbateľnými nie tak ako je tomu teraz, že tieto sú hlavným pilierom života našej spoločnosti.

Ucta je vlastne aj to ako byť slušným človekom. Treba povedať že je to však niečo oveľa väčšie. Podľa mna teda úcta potrebuje človeka celého tak ako bol stvorený do života, teda človeka takého ako by mal byť stvorený na obraz boží. V tomto smere teda máme ešte mnoho míľ kráčať po ceste pokánia, tak aby sme úctu v celej spoločnosti dosiahli. Myslím si že to však treba nechať na iných a základom pre nás všetkých bude to aby sme zásady úcty pochopili a aj sme v nich skutočne doslovne žili.

Chcem preto uviesť že práve v tomto evanjelickom kostole som náhle pri mojich úvahách pochopil to, že je z mojej strany je nevyhnutné dodržiavať základné prejavy ucty k iným, že úcta by u mňa mala byť úctou k iným, úctou aj k sebe samému, úctou k rodičom a deťom, úctou detí k rodičom, úctou k človeku ako takému, teda úcta prejavovaná všetkými prejavmi viditeľnými a nebvioditeľnými, alebo prejavmi vnútornými vo všetkých ich formách reči, komunikácii, myšlienkach a správaní sa.

Toľko o úvahách laika o význame človeka as jeho úcty v kresťanskom živote. Zdá sa to však všetko tak jednoduché ale pochopenie a dosiahnutie tohto cieľa je akési náročné, berte to prosím však tak, že k tomuto prejavu mojej duševnej vôle došlo z akejsi duševnej potreby vyjadriť sa i tejto téme.