Kuchárska medicína

Kuchárska medicína

Ten názov kuchárska medicína znie tak trochu neuveriteľne. Prečo práve kuchárska medicína ? Alebo to bude snád nejaký špeciálny odbor na lekárskych fakultách, alebo je to snád nejaký škriatok, ktorý sa dostal do tohto malého článočku.

Omyl to však nie je, nech už to znie akokoľvek. Už v starovekej histórii Ayurvedske porekadlo hovorí. Ak je strava dobrá /ajurvédska je vždy výborná/, tak žiadna medicína nie je potrebná, ale ak je zlá medicína už i tak napomôže.

Dalo by sa potom i ľudovo povedať, že nie dobrý výber stravy, alebo strava zle pripravená nás zabíjajú viac ako je napríklad fajčenie, alebo nedostatok našich vedomostí, Tiež by sme mohli povedať, že horšia šanca pre naše zdravie je ked stravu nepripravujeme doma, ale konzumujeme ju mimo domu. Je možné povedať aj to že ak stravu nepripravujeme a konzumujeme doma a konzumujeme ju mimo našej domácnosti tak dostávame do tela viac cukru karbohydrátov, tukov a takto by sme ešte tých negatív mohli vymenúvať ďaleko viac.

Väčšinu života som prežil v USA a práve USA po zdravom honotení môzžem považovať za baštu sveta kde by platilo ajurvédske porekadlo, kde strava je zlá, tam ani medicína už nie je potrebná. USA ako také s jeho terajšou kultúrou je doslova vybudované na rýchlej konzumácii stravy, tzv. Fast food, ked dokonca takmer 20 % jedla je konzumovaných v autách, niekedy i počas jatdy, a na dôvažok všetko ide o mrazené jedlá, narýchlo zohriate v mikrovlnkách a potom rýchlo konzumované na papierových podnosoch, pričom títo konzumenti ani neráčia vyjsť z autá von, alebo skonzumujú stravu na verejnosti bez akéhokoľvek pocitu hanby v skupine neznámych ľudí a porozprávajú si pritom také príhody že do skončenia jedlakaždý pozná celoživotné príbehy takéhoto rozprávača.

Jed to teda akýsi zlý habit, alebo móda v USA konzumovať z plastikových tanierov, plastikovým príborom, rýchlo, postojačky, pretože tam akosi platí iba to že čas sú peniaze, niet času na varenie pretože máme fast foody kde sa dá pomerne rýchlo a lacno najesť.

Ako pozorovateľ takéhoto konzumného spôsobu života by som teda mohol povedať, že toto je najhoršie z najhoršieho, ale situácia sa žiaľ nemení k lepšiemu, liberalizáciou spoločnosti sa mení teda ešte k horšiemu. Osobne si teda myslím že i následky takejto konzumácie stravy sa odzrkadľujú na zdravotnom stave bežných Američanov, kedže už dnes viac ako 25 % Američanov trpí cukrovkou, a s tým spojenými problémami , a to nehovorím o skrytej cukrovke, kde toto číslo vyskočí najmenej o dalších 10 %, obezita je upolne bežný jav a trpí ňou viac ako 50 % obyvateľstva, srdcovo čierne choroby sa nevídane rozmáhajú, nehovoriac už o rakovine spôsobenej karcinogennymi látkami, ktoré miestni obyvatelia tak radi konzumujú z plastikových tanierov kávu najradšej pijú z plastikových pohárov, pričom si ešte aj vychváaľujú a propagujú takúto stravu telefonicky svojim priateľom.

Ľudia ktorí pripravujú stravu doma sa budú dať pomaly rátať na prstoch, hoci nepochybne takto pripravená strava je zdravšia. \Len sa pozrime na pestrosť stravy, doma pripravovanej vo výbere ovocia, použitej zeleniny, podobne ako je to v stredomorskej diéte u obyvateľov Francúzska a Talianska, kde časť týchto obyvateľov žijúcich v USA venuje minimálne 1/2 hodiny denne príprave stravy. Práve preto tato skupina osôb má v priemere znížené riziko vzniku cukrovky o takmer 14 %, čo platí pre tých ktorí varia najmenej 6 jedál týždenne. Je len samozrejme že napokon varenie stravy doma a jej konzumácia v kruhu rodiny je lacnejšie než priemerná cena jedla dovezeného z blízkej reštaurácie alebo fastfoodu v plastikových obaloch a takto i skonzumovaných.

Preto som si všimol, že v niektorých domácnostiach najma európskeho typu tradícia prípravy jedál tradičnými spôsobmi zostáva zachovaná, pričom zodpovedné matky európskeho typu k tomu vedú i svoje deti, ktoré takto získavajú spoločenské návyky k príporave stravy pre nasledujúce generácie. Nie som si istým, ale existuje určite množstvo štúdii aj o tom, že deti ktoré používajú jedlá pripravené doma opoužívajú omnoho viac ovocia zelezńiny a takto získavaním návykmi majú omnoho väčšiu imunitu do ich nadchádzajúceho života, kedže väčšina generácie žijúcej americkým spôsobom života ju už i tak má značne zníženú.

Určitý čas som býval v štáte TEXAS, na hraniciach s Mexikom, kde všetci miestni obyvatelia Mexičania, pripravovali stravu doma každý weekend a bolo tam dobrým zvykom že takto navarenu domácu stravu zas ponúkali svojim susedom, dokonca za neuveriteľne smiešnu cenu sme si takúto stravu podomácky pripravenú zakúpili a chutila užasne. Ranajky stredomorskeho typu zas obsahovali tradičnú praženicu vajíčka syry s olivami, melónom, jogurtom olivami, medom lekvárom a typickou bagetou, samozrejme s množstvom rôzneho druhu šalátu.

Je to jedlo pripravené s láskou a z čerstvých ingrediencií ktoré je pre Američanov tak prepotrebné a vítané. Chyba je však v propagácii, preotože reklama ktorá beží denno denne v televízii je iba reklamou na fast food. V mieste kde pracovala moja manželka bol jeden rezident postihnutý chorobou skleróza multiplex, pripútaný na vozík. Po tom čo sa rozhodol zmeniť svoj spôsob života a miestni nutritionisti vypracovali striktný program na špeciálne upravenú antiinflamatornu stravu, tzv. Paleo diétu s množstvom zeleniny, ktorá pokrývala väčšinu jeho taniera, konzumoval iba zdravé organické mäso, s množstvom zelených šalátov, brokoli, karfiolu. Táto strava postupne u neho vyvolala zmenu takže v priebehu roka presedlal z vozíka na bicykel a stal sa vzorom i pre dalších rezidentov žijúcich v tomto sociálnom zariadení.

Preto nám neostáva nič iné, ak chcem dbať o svoje zdravia a dožiť sa ešte veľa ďalšíách šťastných rokov nášho seniorskéhoživota otočiť svoje zle zlozvyky a pripravovať si ako takýto druh stravy vo vlastnej domácnosti. Je to síce o čosi náročnejšie na čas, ale jednoznačne prospešnejšie pre naše zdravie.

Preto pri príprave stravy vždy myslíme na staré ayurvéeske porekadlo o tom,že tam kde je strava dobrá nie je potrebná žiadna medicína, pretože strava pripravená s láskou je základom zdravého života.