Ešte do včerajšieho dňa som patril k veľkej väčšine občanov, ktorým síce záleží na tom aby predčasné voľby boli, ale ich termín som nepovažoval za až tak rozhodujúci, veď ide iba o pár mesiacov. Dôvody prečo opozičné strany požadujú čo najskorší odchod vlády ktorej bola vyslovená nedôvera sú rôzne. K zmene názorov NATO a USA, ako vyriešiť Rusko-Ukrajinský konflikt som i ja v akomsi pude sebazáchovy náhle svoj názor zmenil.
Tým dôvodom je nedávne rozhodnutie Spojených štátov a Nemecka povoliť export tankov M1 Abrams a Leopard 2 na Ukrajinu, ktoré budú dodávané spoločne s britskými tankami Chalenger 2. Doručenie týchto najmodernejších tankov vyvoláva nielen u mňa obavy z eskalácie napätia v celej oblasti čo privedie NATO a Rusko až na absolútnu hranu priameho stretu pri ktorom budú použité zbrane najvyššieho kalibru, teda i taktické jadrové zbrane. Najhoršie na tom však je že že Washington i keď dodá 31 tankov typu Abrams na bojisko, robí všetko pre to, aby vinu za eskaláciu napätia zvalil na európskych spojencov, čiastočne i na Nemecko.
Nemecký kancelár Olaf Scholz totiž v stredu na zasadnutí vlády neoznámil len dodávku 14 tankov Leopard 2, ale udelil i súhlas s dodávkou ďaleko vyššieho počtu týchto tankov ďalšími štátmi NATO. Zaujímavou zostala jeho poznámka o tom, že ich rozhodnutie sa opiera o širokú medzinárodnú spoluprácu v tejto otázke. Kancelár Scholz si však v tejto otázke ponechal akúsi poistku, ked na konferencii v Davose pred pár dňami vyhlásil, že Nemecko nikdy v takýchto otázkach nepostupuje osamotene, ale vždy postupuje v súlade s ostatnými spojencami, špeciálne s USA.
Zaujímavé však zostáva prečo prezident USA z taktických dôvodov čakal na to aby to bolo práve Nemecko ktoré ako prvé vyhlási dodávku týchto moderných tankov, a až po niekoľkých hodinách sa pripojil k vyhláseniu Olafa Scholza ked potvrdil dodávku 31 tankov Abrams. Je nepochybné že dodávkou najmodernejších tankov typu Leopard 2, tankov typu Abrams 1 sa Ukrajine poskytne podstatná pomoc a úroveň bojov bude na kvalitatívne vyššej úrovni. USA má snahu ako obvykle i v tomto prípade presunúť zodpovednosť na spojencov NATO v Europe, ved čo ak sa oni už raz rozhodli o takejto pomoci, musíme i my ako spojenci postupovať rovnako. Vypadá to tak, že ak by došlo k prípadnému konfliktu, miesto kde sa tento bude odohrávať je predsa Európa, v žiadnom prípade ním nemôže byť USA.
Ukrajina volá po dodávke takýchto tankov ihneď, bez ohľadu na to, že k ich obsluhe nemá vyškolený personál. I po dodávke takýchto tankov minimálny výcvik k akej takej obsluhe trvá 3-6 mesiacov dokedy môže byť o výsledku konfliktu v podstate rozhodnuté, alebo Ukrajina sa môže nachádzať v oveľa zložitejšej pozícii. Logické je že Ukrajina bude požadovať k obsluhe tankov i personál, aby tieto mohli byť efektívne využité. Nuž kde takýto personál vziať. Najbližšie je Poľsko, ktoré vie dodať i logistickú podporu spolu s personálom, ďalej mnoho ďalších európskych členských štátov, východného krídla NATO, medziiným i Česko ako i Slovensko. čo podstatne zvyšuje obavy z toho že rozšírenie konfliktu zasiahne i členské štáty NATO.
Zostáva však otázka či Ukrajina nevyvinie tlak na najbližšie štáty, východnej Europy, Poľsko, Česko , Slovensko, Bulharsko a iné členské štáty, aby uzatvorili akýsi vzájomný pakt o vojenskej pomoci Ukrajine, na základe požehnania USA. Potom by bolo jednoduché k obsluhe najmodernejších zbraní NATO použiť personál z týchto štátov priamo na bojisku NATO. A to už by podľa môjho názoru bol už potom iba začiatok toho najhoršieho. Bravúrne by však mohlo byť stanovisko USA, ktoré by mohlo vycúvať z ustanovenia článku 5, zmluvy o pomoci NATO, pretože ide o lokálny pakt iba niekoľkých štátov, nie o pakt NATO. Je pravdepodobné že podobne by sa z konfliktu snažilo vycúvať i Nemecko.
Takáto myšlienka mi nedá spávať. Ved v tomto prípade by mohla byť obetovaná vojenská sila nášho štátu, došlo by k neuveriteľným a nezmyselným stratám na životoch našich i iných vojakov. Preto som zmenil tak náhle stanovisko k termínu volieb, pretože čím skôr tým lepšie. Servilnost našej zahranično politiky, politiky ministerstva obrany voči NATO nemá obdobu, vypadá to tak, že v zaslepenosti nedokážeme postupovať logicky. V servilnosti sme zašli až tak ďaleko, že o takomto postupe je už dopredu rozhodnuté. Na Rusko-Ukrajinskom fronte sa očakáva veľká letná ofenzíva. Ukrajinské ozbrojené sily v nej iurčite rátajú s kvalifikovanou obsluhou bojových strojov, zariadení, logistickej podpore mnohých štátov NATO. Najbližší a najvernejší spojenci sú predsa na východnom krídle NATO, preto Ukrajina s ich zaradením do bojových operácií kalkuluje už i v teraz pripravovaných bojových plánoch.
Zapojenie nášej armády do priamych bojov v Rusko-Ukrajinskom konflikte odsudzujem nielen ja, ale i mnohí iní. Preto najlepším riešením je využiť predčasné voľby na to aby národ v priamych voľbách rozhodol o osude tohto štátu, pretože by sa mohlo stať, že stará garnitúra už rozhodla, a my o svojom osude už nemáme možnosť rozhodnúť.