S určitou dávkou uspokojenia som si dnes na sociálnych sieťach prečítal príspevok generálneho prokurátora Maroša Žilinku v ktorom širokej verejnosti zatiaľ ako prvý oznámil, že dnes 3. Decembra tu máme Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. Krásne gesto generálneho prokurátora s nasledovným komentom:
“Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím nemôže byť nikomu ľahostajná. Celá spoločnosť je povinná urobiť všetko pre skvalitnenie života a plné uplatnenie všetkých ľudských práv a základných slobôd hendikepovaných občanov a zvlášť zdravotne postihnutýuch detí. Osoby so zdravotným postihnutím si zaslúžia dôstojný život, našu úctu a hlavne podporu.”
Verím že pán generálny prokurátor tieto slová myslí skutočne úprimne už i z titulu jeho funkcie kde ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých občanov má byť základom jeho práce. Súčsasná politická scéna, rozhádanosť politických strán však spôsobuje nemožnosť dosiahnuť konsenzus v tom aby sa jeho slová mohli stať skutočnosťou a boli plnené všetkými politickými subjektmi.
Pri mojich dennodenných seniorských prechádzkach, uskutočňovaných v snahe upevniť si svoje zdravie pozorujem ľudí, a v tejto post covidovej dobe som zistil smutný fakt.Nna verejnosti je vidieť stále viac ťažko zdravotne postihnutých osôb, vozíčkárov, avšak smutné je ich život na verejnosti je stále čiastočne obmedzený v prístupe na verejné miesta. I keď okresné mesto kde žijem je v tomto smere relatívne na tom dobre, vidieť však že problémy pri prechodoch križovatiek zostávajú. Prechod z chodníka na miestnu komunikáciu nie je vždy upravený, čo zvyšuje časový interval vozičkára pre prechod križovatkou, časový interval pre prechod križovatkou je potom príliš krátky a preto je len otázkou času kedy môže dôjsť k tragédií. Podobne prístup osôb vozíčkárov do jednotlivých reštaurácií je pre nich obmedzený, resp. limitovaný, preto pre nich žiaľ neraz zostáva obľúbené miesto sedieť na terasách, čo však s prichádzajúcim zimným obdobím nie je možné. Nehovorím už o prístupe k sociálnym zariadeniam, kde prístup najmä v malých zariadeniach pre vozičkára je mnoho krát nemožný. Spomínam si na pobyt v USA, kde prístup vozičkára je precízne upravený, mnoho advokátov len čaká na klientov s návrhom na podanie žaloby pre obmedzenie práv ťažko postihnutých osôb. Advokát všetkých klientov berie bez zloženia zálohy pretože vie že spor vyhrá, z čoho mu plynú značné finančné prostriedky či pre neho alebo klienta.
Podobne v okresnom meste v centrálnej mestskej zóne žiaľ nemáme zriadené parkovacie miesta pred bytovkami, pre osoby vlastniace parkovací preukaz ŤZP, takže osoba ŤZP musí mať kus šťastia k zaparkovaniu motorového vozidla, ak šťastie nemá má smolu. I keď sa občan domáhal takéhoto práva, mestský úrad to odmietol, s tým že poukázal na platné rozhodnutie mestského zastupiteľstva nezriaďovať parkovacie miesta pre ŤZP v centrálnej mestskej zóne. Skutočne postavené na hlavu, čo na to poviete ??? Zostáva len veriť že Nové vedenie mesta svoje rozhodnutie o zákaze vytvárania parkovacích miest pre ŤZP v skorej dobe po komunálnych voľbách zmení, alebo zasiahne i prokurátor, ako ochranca práv takýchto osôb ????? Predsa však tu máme i ďalšiu možnosť domáhať sa súdnoprávnej ochrany.
Pred niekoľkými dňami som sa dočítal že konečne bol parlamentom zvolený ombudsman, dlho pre vnútrostranícke spory táto funkcia však obsadená nebola. Vzhľadom na širokú problematiku dotýkajúcu sa seniorov a ŤZP nebolo by prosím vhodné uzákoniť ombudsmana pré seniorov a ŤZP, pretože ide o skutočne rozsiahlu problematiku ktorej treba venovať pozornosť. I keď máme na MPSVR máme zriadený úrad inšpektora pre ŤZP, predsa ide o pracovníkov ministerstva nominovaných ministrom, vyžadovala by sa nezávislosť ombudsmana od výkonných orgánov.
Chcem však byť objektívny, nemôžem jednoznačne poveedať že by sme pomoc osobám ŤZP negovali. Hoci však máme prijatých mnoho zákonných opatrení k poskytnutiu pomoci, táto však je v mnohých prípadoch iba iluzorna, alebo značne obmedzená, jednak z dôvodov určitej byrokracie u správnych orgánov, jednak z nedostatkov finančných prostriedkov ktorými miestne samosprávy disponujú. Hoci ťažko zdravotne postihnutá osoba má nárok požiadať napr. príspevok ku kúpe motorového vozidla, príspevok na kúpu rodinného domu, príspevok na sprievodcu, a mnoho ďalších služieb vždy je to limitované nedostatkom finačných prostriedkov. V tomto smere teda našich ŤZP spoluobčanov najmä v budúcnosti čakajú ťažké časy.
Pomaly a iste sa blíži čas volieb, či predčasných, alebo regulárnych. Prichádza čas kedy všetky politické strany budú žiadať podporu od našich seniorov, taktiež osôb ťažko zdravotne postihnutých, a budú im sľubovať hory doly, len aby dostali hlas. Avšak skutek utek, Na seniorov, ŤZP sa v budúcnosti rýchlo zabudne, alebo sa nájde akési vysvetlenie o nemožnosti úplnej pomoci z dôvodu nedostatku finacií. . Pýtam sa dokedy ? Nenastal teda konečne čas k vytvoreniu politickej strany alebo hnutia, združujúcich seniorov, ŤZP,. ale i všetký ďalšie osoby, majúce záujem na ochrane práv takuýchto osôb ???
Pán generálny prokurátor dovoľujem si poďakovať Vám za to že ako prvý v médiách ste dnešného dňa zareagovali na dnešný Medzinárodný deň zdravotne postihnutých osôb. V mene všetkých ŤZP verím v úprimnosť Vašich slov o tom že všetky ťažko zdravotne postihnuté osoby si zaslúžia dôstojný život, úctu a hlavne podporu.
Celá debata | RSS tejto debaty