Znie to ako paradox, pojem móda byť senior alebo politická sila seniora. Voľby v roku 2020 som prežil na Slovensku ,vdaka Bohu už v seniorskom veku v celku uspešne. Kedže som aktívne činný, väčšiu časť môjho voľného času venujem zbieraniu informácií, medzi inými aj o živote seniorov, Práve pred voľbami som začal mať tak zrazu akúsi hrdosť z toho, že som sa stal seniorom. Každá politická strana vo svojich politických programoch venovala veľkú pozornosť životu seniora, ktorého takmer všetci predstavovali ako najohrozenejší druh. Tejto spoločnosti vo svojich programoch predstavovali nejaké vízie, navodzujúce dojem, že sú to práve oni, ktorí majú možnosť umožniť mi žiť dôstojný život seniora. Bolo skutočne ťažko vybrať si tu správnu politickú stranu ked aj na predvolebných zhromaždeniach ktorých som sa zúčastnil všetci sľubovali. Napokon som sa rozhodol, vybral som si jednu, ktorá sa mi zdala že nielen sľubuje ale má kapacitu a skutočný záujem dôchodcu ochraňovať.
Nastalo povolebné obdobie, i ked predtým všetky politické strany sľubovali možné a nemožné, na dôchodcu ako takého zabudli, dôchodca bol braný ako sociálna skupina, vlastne ako taká šedivá jednoliata masa, bez možnosti nejako zásadnejšie zasiahnuť do politického života spoločnosti. Bol som prekvapený že práve mnou vybraná politická strana si volebné sľuby plnila, avšak novovzniknutá koalícia, svoje koaličné sľuby nikdy nebrala vážne, hrubo ich pošliapavanie, v podstate boli to len akési prázdne frázy a v dôsledku koaličných hádok sa i plnenie sociálnych programov stále spomaľovalo, dokonca hrozilo uplne zastavenie. Jednotliví koaliční partneri nezachovávali základné zásady dohôd, ich snahou bolo získať výhody pre ich stranu, resp.pre nich samotných, čo napokon viedlo a vedie k nepredstaviteľnými zmenám, takže počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby hrozivo narastá, Už sa nebudeme môcť pochváliť tým že pod hranicou chudoby žije okolo 10% obyvateľov, Realita je že pod hranicou chudoby žije viac ako 20 % žijúcich seniorov. Teda odpoved na prvú otázku, či je v móde byť seniorom je negatívna.
V tejto tak neutešujúcej situácii pre. seniora som prišiel pre mna na vynikajúcu myšlienku, čo tak dať seniorovi politickú silu, aby vytvorením vlastnej politickej strany seniorov svojou váhou presadzovali spooočne eventuálne i v parlamente svoje politické záujmy. Bola by to akási satisfakcia za tie utrpenia ktoré v živote seniorov vidíme, bol by to akýsi balzam na dušu trpiaceho seniora. Položil som si otázku či to nie je len akási moja utopia, alebo sen ktorý sa nedá uskutočniť. Pozeral som i štatistiky o počte seniorov, len dôchodcov žijúcich na území našej republiky bolo viac ako 1 300 000, hoci ich počet Covidom poklesol aj tak počet osôb vyšší ako milión v tomto 5 ,5 milióna žijúcich obyvateľom v tomto štáte. Skrátka je to úžasná politická sila.
Zmráka sa, stmieva sa k voľbám sa chýli, tak by sme mohli nazvať toto obdobie, preto moje myšlienky o politickej sile seniorov narástli a začal som skúmať ako je to s politickými stranami seniorov v Europe a v USA. Hoci vo všetkých štátoch sú proklamácie o politickom živote seniorov, politické zastúpenie ako samostatný subjekt v zákonodarnom zbore nemajú.
Preto som sa s radosťou potešil ked na stránke ministerstva vnútra som objavil oznámenie prípravného výboru politickej strany s názvom Strana dôchodcov, ktorá za za účelom registrácie začala so zbieraním petičných hlasov. Doba zverejnenia registrácie takejto politickej strany začala plynúť od 1.6. 2022 končí dnom 27.11 2022. Spočiatku som toto privítal, potom sa vo mne ozvali pochybnosti a považoval som to za hosx, avšak na oficiálnych stránka ministerstva vnútra som si overil jej pravdivosť. Namiesto radosti však u mna pretrváva akási skepsa, kladiem si otázku, kde sú petičné hárky na zber 10 000 hlasov, prečo som o tejto strane nepočul z verejnoprávnych médií, v klube dôchodcov ktorý navštevujem nikto o takejto strane nerozprával. Ked som sa pýtal či majú vedomosť unisomo zaznela negatívna odpoved.
Najväčším problémom pre vznik novej strany je získanie 10 000 petičných hlasov. Chce to od zakladateľov mimoriadnu aktivitu, obetovanie ich osobného času, aktivistov ktorí by v určitých územných celkoch zbierali podpisy. Toto si vyžaduje i určité mimoriadne finančné prostriedky, pretože náklady sú vždy a so všetkým. Takáto vyvíjaná aktivita však nie. Nebolo by jednoduché aktivizovať Kluby dôchodcov vytvorené v každom meste, v každej obci, a takto poľahky nazbierať podpisy pod petičné hárky. Uvažoval som a prišiel som k záveru, že tak ako v minulosti nie je tu prejav ochoty ani zo strany Jednoty dôchodcov, alebo táto nebola ani oslovená, alebo takých alebo môže byť nekonečné množstvo. Posledné alebo znie tak trochu ako hoax, vytvoriť v spoločnosti dojem, že vznik takejto strany sa pripravuje, avšak v dôsledku nezáujmu dôchodcov k jej vzniku dôjsť nemôže.
Ak by toto mala byť tá pravda o senioroch a ich politickej moci, tak potom platí ďalšia premisa, že niekto sa skutočne bojí vytvorenia politickej strany seniorov, bojí sa politickej moci ktorá by dokázala skutočne zastupovať záujmy seniorov. Ved zoberme si podmienky pre vznik politickej strany. Snád už nikdy nebudú lepšie podmienky pre vznik takejto politickej sily. Ved podmienky dôchodcov sú nielen zle ale su hrozivé a len s úžasom sledujem ako sa budú zhoršovať a koľko seniorov v budúcom roku v dôsledku nedostatku energetických zdrojov a ich dražoby , dôjde o to najcennejšie, o svoj život, a to len pod vplyvom zlých rozhodnutí EU a súčasnej politickej garnitúry SR.
Preto prosím berte toto ako akúsi výzvu pre nás žijúcich seniorov, ak teda skutočne nie je možné vyzbierať 10 000 podpisov seniorov , prosím založme novú stranu trebárs s názvom Hnutie slovenských seniorov, ktorej členom by mohol byť každý občan SR, bez ohľadu na vek, ktorá by po jej vzniku dokázala ako politická moc v politickom živote uplatňovať práva a právom chránené záujmy seniorov, tak aby títo mohli spokojne a dôstojne žiť svojim životom seniora.