Pri pohľade na dnešný svet nemôžme byť príliš optimistickí. Vypadá to tak, že celý svet sa pred našimi očami rozpadá. Zdá sa že vo všetkom je akýsi chaos, neporiadok, s ktorým sa naša spoločnosť nevie vysporiadať, ba dokonca mám taký pocit že už sme všetci do akejsi priepasti spadli . Našťastie tu však máme niečo, čo nám tak trochu pomáha i v takýchto obtiačäžnych situáciách.
Už od narodenia ma celým životom sprevádzalo niečo zázračné, hudba, ako dieťa si pamätám uspávanky, ktoré mi spievala moja mama, vyrastal som v časoch budovania socialistickej spoločnosti v ktorej nás sprevádzal celým životom rozhlas po drôte, kde nám hrávali vyafabrikované piesne, takže miesto pre vážnu hudbu sa až tak nenašlo.
Mal som šťastie, vyrastal som v rodine, kde hudba našla vždy vážne miesto a bola dodržiavaná taká rodinná tradícia že každé dieťa muselo ovládať minimálne 1 hudobný nástroj, kedže som bol ľavák, otec jednoducho zavelil “Ty si ľavák, preto budeš hrať na husle. Ďalšie 4 sestry k mojej závisti mali väčšie šťastie, neboli ľaváčky takže pre ne nasledoval povinný rozkaz hrať na krídle, ktorésa veľkolepe rozprestieralo v obývačke.
Láska k hudbe sa však prejavovala tak všelijako, nie ku každému z mojáich súrodencov dokázala prísť. Zatiaľ čo sestry brali hru na klavíri vágne, ja som hre na husle podľahol, takže som 7 rokov navštevoval hudobnú školu, dokonca som sa pripravoval na štúdium konzervatória, pričom len pre moju lásku k jazyku francúzskemu som zmenil svoj názor. Moja láska k vážnej hudbe však stále prekvitala, a tak som ešte 2 roky počas štúdia na strednej škole chodil privátne na lekcie k učiteľovi hudby. Mal som šťastie, bol som pomerne dobrý žiak, venoval som sa vážnej hudbe niekedy 3-4 hodiny denne, v tejto láske som vlastne zotrval až dodnes, pričom som len menil žánre hudby od klasickej po ľudovú a opačne, podľa toho v akej spoločnosti som sa nachádzal a v akej spoločnosti som mohol predviesť svoje muzikálne schopnosti. Aj napriek už môjmupokročilému veku láska k hudbe vo mne zostala, i ked s určitými životnými zmenami. Na veľkúlásku, svoje husle zabudnúť nemôžem , preto tie si vždy nájdem na svojom mieste, tie ma vždy sprevádzali celým životom, dokonca i v časoch puberty v časoch zamilovanosti som odkazy mojej milovanej posielal v hudbe ktorúsom praktizoval,čovšak ona našľťastie nepochopila. Pociťujempotrebu hrať i v mojompokročilejšom veku, hudbupraktizujem taškami zdá vo zvýšenejmiere,kedsom sivyčleniolvpriebehudna čas kedy sa venujemlenjej.
Mám pocit že bol to Plato ktorý raz povedal “Hudba dáva dušu vesmíru, krídla ľudskej mysli, let predstavivosti a život všetkému.” Aktuálnosť tohto citátu platí trvalo, pretože hudba nás skutočne sprevádza celým životom.
V USA, kde som žil v dôchodcovskej komunite aké som i pracoval som s úžasom zistil, že v tejto komunite zriadili i pozíciu akéhosi hudobného terapeuta, ktorého ulohou bolo koordinovať život seniora tak aby ho hudba sprevádzala celým životom. Vypadá to prekvapujúce, prečo práve hudba musí sprevádzať i seniora celým životom, ale je to tak, hudba dokáže spájať národy a večnou pravdou je že hudba ako taká nepotrebuje tlmočníka, pretože hudbe rozumie každá ľudská duša. Napokon taká mal príhodička, tento hudobný terapeut vždy a za každých okolností pri sebe nosil malý bubon. Pri ceste v Afrike, v nie dosť dostupnom mieste pre civilizáciu s úžasom spomínal na na prekonanie bariéry medzi kmeňom žijúcim v uzavretej oblasti , ked bariéru kmeňa a jeho odstránil tým, že im predviedol rytmické údery do bubna, čo neostalo bez ozveny, pretože i oni zvuk bubna poznali a dokonca používali ho najma pri hromadných rituálnych obradoch. Dalo by sa teeda povedať že hudba dokáže odstraňovať akékoľvek bariéry medzi ľudmi. Láska k hudbe je niečo večné i v dnešnom rozhádanými svete, v ktorom všetci žijeme. Krásnu hudbu si vypočujú si napokon radi takmer všetcibez ohľadu na ich politickú príslušnosť, farbu pleti, náboženské rozdiely.
Počúvanie hudby je však i výborný terapeutický prostriedok, Počúvanie tónov a melódii ukludnujucej hudby v liečebným procese zanecháva svoje pozitíva, ked zvyšuje aktivitu buniek posilňujúcich našu imunitu, takže telo efektívnejšie vytvára protilátky v boji proti vírusom a rakovine. Verím tomu že hudba a jej počúvanie dokázalo pomôcť mnohým ľudom i v čase Covid 19. Osobne počas tejto choroby som sa cítil akosi lepšie ked som si dal sluchátka do uši, zapol moj I pád a počúval som vážnu hudbu, CHOPINOVE NOCTURNA, v čase ked som mal vlastne akési problémy sám so sebou a moje dýchanie bolo obtiažne. Neviem prečo, ale práve vtedy som si spomenul na nutnosť počúvať hudbu. Prekonal som v osobnom živote dokonca klinickú smrť a i ked táto podľa lekárov netrvala dlho, podarilo sa im vzkriesiť ma po niekoľkých minútach, jedno však viem iste že i ked som bol iba krátkodobo tam niekde na druhej strane, počul som hudbu, neuveriteľne krásnu, o akej môžem len snívať, ktorej melódiu som však nikdy predtým nepočul. Žiaľ túto krásnu a lahodnu hudbu by som zahrať nedokázal, čiže hudba nás pravdepodobne sprevádza celým životom.
Posluch ukľudnujucej hudby určitej pomáha i pri predchádzaní srdcovocievnych chorob, znižuje krvný tlak, znižuje rýchlosť pulzu srdca, nepochybne sa podieľa na liečbe stresu. V čase stresu je naše telo v akomsi napätí,je pripravené bojovať, takže srdcový tep sa zvyšuje, telo chce zabezpečíť záchranu, snád i preto ukľudňujúce hudba pôsobí pozitívne v tomto boji, Je mnohoštúdii o tom, ako pri pooperačných bolestiach pacienti neraz požadovali od lekára počúvanie hudby, čo znižovalo ich prah bolesti
Nie som si veľmi istý aký obranný mechanizmus proti rôznym chorobám hudba dokáže v tele spustiť, tu snád lekári majú ešte dostatok priestoru preukázať príčinnú súvislosť medzi hudbou a jej pozitívami pri liečbe, ale jedno je isté, že v lekárskej vedie niet takmer disciplíny, v ktorej by nezaznamenali pozitíva hudby, predovšetkým ide o pooperačné bolesti, astmatické problémy, stres, U seniorov saprejavilo,, že i priliečbe Alzheimerovej choroby hudba môže pozitívne prispieť k akejsi úprave pamäti, ked môže spôsobiť dosiahnutie rastu nervových buniek, pomôže vrátiť staré spomienky do mozgu, čo potom následne vedie nielen k radosti, ale i k liečebným úspechom. Rytmická hudba zvyšuje množstvodopamínu v mozgu, dopamn potom nielen k pocitom radosti, ale je zistené, že pri tom, rytmická hudba sa pozitívne odrazí pri liečbe Parkinsonovej choroby, ked pacientom s touto chorobou pomáha pri chôdzi.
Ukľudňujúce hudba taktiež dokáže redukovať množstvo pádov hospitalizovaných pacientových. Osobitnú kapitolu hrá hudba a jej význam pri paliatívnej liečbe. Je preukázané, že človek v poslednej fáze svojho života s radosťou akceptuje hudbu, najma Chopina, Schuberta Beethovena, ktorá ukľudňuje a prináša do jeho mysle pozitíva v posledných okamihoch jeho života , a teda odchádza do večnosti na inú stranu pocitom spokojnosti, s pocitom posluchu krásnej hudby.
Preto senioriprosím nehanbíte sa vo svojom žoivote venovať sa hudbe, tak ako sa jej venujem aj ja. I ja som mal obdobia kedy som na hudbu akosi zabudol, začo sa jej teraz sám ospravedlňujem, pretože v čase produktívneho veku,človek akosi nevenuje hudbe pozornosť. Hudba je niečo ako láska, láska je niečo ako hudba su vzájomne spojené a preto sa z ľudského života nesmú niekdy vytratiť a ani sa nevytratia. . Preto prosím nikdy nehanbíte sa vytiahnuť prenosné slúchadlá, spojiť sa so svojim I pádom,smart phonom a nájsť si krásnu relaxujúcu hudbu a tejto sa venujte.. Verte že takto určite zlepšite kvalitu svojho života a tento si postupne za pomoci hudby upravite tak, že budete žiť takým spôsobom života aký si zaslúžite.
.