Tak a konečne tu máme akési post covidové obdobie, obdobie plné ľudskej aktivity, tak rozdielne oproti obdobiu covidovému, ked celá spoločnosť trpela a trpí následkami tohto ochorenia. Myslím že v tomto období sme utrpeli najviac my seniori, ktorých tiež nazývajú skupinou najohrozenejšch občanov našej spoločnosti. Tak akosi pekne to zneje. Covid ako taký postihol takmer každého z nás, jedného menej, jedného viacej a nechcem opisovať o negatívach a post covidových chorobách o ktorých verejnosť ešte stále veľa nevie, ale stále sa objavujú a nové a nové covidové – syndrómy.
Chcel by som povedať, že tak s trochou šťastia pri návšteve USA,kde som žil v dôchodcovskej komunite, v mieste bývalého bydliska kde som i pracoval, som mal možnosť po dlhšej odmlke po 2 mesačnom pobyte nazbierať trochu skúseností a pozrieť sa na miesto môjho pôsobenia a žitia. Zistil som, že v tejto komunite sa deje niečo nevídané. Komunita dôchodcov pozostáva približne s 1 000 rezidentov trvale tam žijúcich. Z 1000 rezidentov približne 70 % tvoria dvojice, mnohí z nich majú už po zlatej alebo i nejakej ešte vyššej svadbe, skrátka prežili šťastne celý život, dokonca prekonali úspešne i toto covidové obdobie.
Ďalších približne 30 % rezidentov predstavujú samostatne žijúce osoby, väčšina z nich sú vdovy,alebo vdovci, len nepatrné ,množstvo z nich sú starí mládenci, alebo staré dievky. Napriek veku rezidentov v ich živote nikdy láska nechýbala, dokonca i ked dosiahli svoj zrelý vek, oni si dokonca lásku vyžadujú, i ked sa táto prejavuje neraz v úplne iných formách ako je láska medzi mladými. Avšak stále sa tam vyskytli skutočne ľúbostné story, neraz trhajúce srdce, väčšinou s happy endom,, avšak niekedy i s koncom nešťastným tak ako to už v živote býva. Nie je namieste si myslieť že život v tejto komunite je tak akosi mechanický, je plný aktivít,pri ktorých sa muži i ženy vzájomne stretávajú, takže možnosť vzniku lásky pri interakcii akosi násobne rastie počtom vzájomných stretnutí. Odpracoval som v tomto zariadení radu rokov, jedno však viem že citové vzplanutia sa tam bežne vyskytovali, láska sa prejavovala v rôznych formách, zostávala v mysli rezidentov neraz ako to najkrajšie čo prežili, avšak k uzavretiu manželstiev dochádzalo pomerne zriedkavo. V priemere každý rok z tých 300 jedincov boli uzavreté manželstvá iba v 1-2 prípadoch.
Moja návšteva trvala iba 2 mesiace – máj – júl , avšak po debate s viacerými rezidentmi mi bolo povedané že láska rozkvitá v každom veku a za celkom 6 mesiacov bolo uzavreté manželstvo celkom v 4 prípadoch, čo je minimálne 300 % nárast . Trochu som rozmýšľal, a potom som prišiel na jednoduchú myšlienku, čo ak sa to všetko stalo v dôsledku covidu. Ved je logické všetko zvaliť na covid. Znie to asbsurdné ,ale ten covid môže za neskutočne veľa vecí, prečo by i toto nemohla byť príčina akéhosi výbuchu lásky a uzatvárania manželstva. Ved dnes je všetko možné.
Človek je považovaný za tvora s najväčším množstvom sociálnych vzťahov v ríši zvierat. Ľudia sú preto doslova závislí na vzájomných ľudských vzťahoch, Je to jazyk, ktorý nám umožňuje budovať špeciálne vzťahy medzi nami. Toto platí samozrejme na dnešnú dobu, ked ľudia boli zbavení možnosti vzájomného kontaktu, nemohli sociálne komunikovať, boli odkázaní na samotu, izoláciu, maximálne na telefonický kontakt. Znamená to, že vzťah izolácie zapríčinil u ľudí celého sveta úzkosť, depresie, v spojení so stresovým hormónmi mozog zvýšil možnosť zápalov a nespavosti. Ľudský mozog bol týmto stavom preťažený, pretože bol obvykle zvyknutý na hlboké sociálne vzťahy, ktoré mozog pred pandémiou dostával automaticky. Ľudské telo je skrátka stvorené na to aby si užilo lásku, to je jedno v akej forme, ale človek je prispôsobený aby lásku dostal ale i dával.
Naše telo produkuje dva také sociálne hormóny, ktoré hrajú hlavnú úlohu v zdravom ľudskom mozgu. Je to serotonín ktorý generuje mozog počas potešujúce sociálnej aktivity, je spojený s dobrým spánkom, dobrou pamäťou, imúnnym systémom a dobrým zdravím. Vzťahy medzi ľudmi zase produkujú oxytocín, ktorý redukuje zápaly, zlepšuje imúnny systém, redukuje bolesť a udržiava vzťahy na úrovni. . Práve v dôsledku pandemie, tieto dva hormóny, hormóny lásky boli akosi zanedbávané, nedostatkom sociálnych kontaktov. Po tom čo pandémia akoby zanikla, jej funkcia sa obnovila v dôsledku enormnému nárastu sociálnych kontaktov. Ľudia, akoby zrazu boli užasne hladní po sociálnych kontaktoch, takže v krátkom období došlo akoby k akémusi výbuchu lásky.
Proces výbuchu lásky nezáleží na veku je vždy a všade rovnaký. Používame pre to také 3 vodítka na základe ktorých mozog produkuje pozitívne reakcie k vzniku novíého vzájomného vzťahu.
Rozhodne po zvážení dôležitosti tejto témy a jej akýchsi prejavov prídeme k tomu, že vlastne my všetci sme zodpovední, za to že vznikla. Bolo to obdobie takmer 2 rokov,keď sme nedokázali nakŕmiť naše srdcia primeranými sociálnymi vzťahmi. Boli to kruté 2 roky, v ktorýchžili naši seniori v izolácii, alebo v negatívnych sociálnych skúsenostiach. Preto sa nečudujme že ľudské srdcia po takomto výbuchu su naplnené neraz pocitmi šťastia a lásky, buďme šťastní z toho že po rokoch izolácie, sociálnej deprivácie prišla doba ked láska dokáže opať vybuchnúť a skončí v šťastnom prístave manželskom, tak ako śa to stalo celkom 4 x za polročné obdobie v našej dôchodcovskej komunite.
Nemyslíme však iba na pozitívne skončenie takýchto vzťahov, Stáva sa i to, že post covidov syndrom lásky, ktoré neskonči so šťastným koncom. Môjpriateľ, rezident 75 ročný, nadviazal bližší kontakt so 66 ročnou rezidentkou , počas doby viac ako 1 roka vznikla z platonickej lásky skutočná láska, išlo o takmer neroztrhnuteľnú dvojicu o ktorej rozprávala celá rezidentská komunity s rešpektom. Stalo sa však že priateľ po skončení covidu odišiel na návštevu k najbližšej rodine, jeho nerozlučná priateľka sa ocitla znova v kontakte so svojim bývalým priateľom, hoci sa títo stretli v podstate náhodne, došlo k vzájomnej interakcii k splneniu všetkých podmienok pre vznik lásky, vzájomný vzťah sa premenil a vzťah lásky už raz opustenej vznikol opakovane, takže bývalý priateľ ju teraz ako svoju novú lásku navštevuje počas veekendov v komunite, čo len s veľkými bolesťami a utrpením prežíva môj priateľ. Nie som si však istý happy endom. Láska je však už taká, k jednému má milú tvár a od druhého tvár odvracia. Záverom ešte jedno poučenie, ak je srdce človeka hladné po sociálnej interakcii verte tomu že iba úsmev nepostačuje pre priateľstvo, a láska je už taká môže Vám ujsť. Preto ak vidíte niekoho, pýtajte sa prosím. To je prvý znak budovania nového vzťahu.
Po príchode na Slovensko som v poslednej dobe zaregistroval najma počas veekendou akosi mnoho aút so svadobným sprievodom, ktoré ma neraz vyrušovali hlasitým trúbením,pretože žijem nie tak daleko mestskej radnice, kostolov, takže zákonite všetci prejdu okolo môjho bydliska,, čiže pri trošku premýšľania som si celkom istý, že tem post covidový syndrom lásky zasiahol aj tunajšiu mladú generáciu.. Nie som si istý ako sa láska rozvíja medzi tunajšími seniormi,ale myslím si že láska si vek nevyberá, potrebuje však podmienky aby mohla rásť a upevňovať sa. Neistota pred budúcnosťou seniorov v týchto pre nich ťažkých časoch budovaniu lásky príliš neprispieva. Nechajme sa všakprekvapiť.